JÚLIUS POVAŽAN ( 1926 – 2011 ). Dolovanie zlata a iné príbehy v tvorbe nestora slovenského insitného umenia

22. 1. – 29. 8. 2016
Kurátorka: Katarína Čierna

Maliarsky príbeh insitného umelca Júliusa Považana (1926 Žiar nad Hronom – 2011 Krupina) sa začal rozvíjať v Šahách, kde maľoval už ako 27 ročný lekár. Neskôr sa jeho výtvarne umenie vyvíjalo počas pôsobenia v Banskej Štiavnici a od roku 1977 plynule pokračovalo až do jeho smrti v Krupine. Autor patrí k popredným a významným insitným umelcom nielen na Slovensku, ale aj v Európe.

Zdrojom inšpirácie bola pre umelca krajina detstva pri zobrazovaní ľudových mystérií, povestí, legiend či rozprávok. Maľoval spomienky a dávne obrazy z Pohronia, Banskej Štiavnice a zo Sitna. S rovnakým zanietením maľoval pestrý a vzrušujúci svet dedinských zábav. Na obrazoch zachytával všetko, čo je spojené so životom človeka na dedine, ale i v meste. Zobrazoval každodenný život s radosťami, ale i smútkom. Ľudia, domy, hory, zvieratá, svadby, nešťastia, jarmoky... v tých najrozmanitejších situáciách s časovým ohraničením ročných období. Originálnym výtvarným jazykom vypovedal o sile lásky, ľudských drámach, o životných situáciách človeka v paralele sveta. Osobitým programom v jeho diele sú obrazy o živote štiavnických baníkov.

Maliarske dielo Jula Považana má jasnú dejovú fabulu s využitím metafory a symbolu. Charakter sviežosti Považanových malieb je umocnený pôsobivou farebnou stupnicou intenzívnych, sýtych tónov. Priestor na obrazovej ploche rešpektuje rozdelenie na tri plány. Inokedy autor používa polygonálnu perspektívu a porušuje zákony gravitácie. Výsledkom jeho snaženia je tvarovo osobitá, ale súčasne organicky a kompozične vyvážená obrazová plocha. Považan svoj maliarsky program rozvíjal vo figurálnych kompozíciách, v ktorých fascinuje najmä ľudská tvár ako zrkadlo ľudskej duše. Zobrazené bytosti vedú sebou dialóg v neopakovateľnom obrazovom svete – tajomnom a archetypálnom.

Považanova tvorba má duchovné spriaznenie so Chagallovým baladickým a poetickým svetom a rovnako s tvorbou Henriho Rousseaua. Považanove obrazy sú úprimné, hlboko prežité, precítené a ľudské.

Dielo Jula Považana je akýmsi prelomom v pretrvávajúcom názore na insitné umenie, ktorý už dnes nevystačí s predstavou naivity v úzkom slova zmysle. Život ľudí sa mení a nevyhnutne sa mení aj pojem insitného umenia. Autor bol vzdelaný, so záujmom o výtvarné umenie, literatúru, hudbu a predsa má jeho výtvarný svet insitný charakter a korene v prapôvodnej oblasti mýtu. Z reality a snov si vytvoril svoj svet. Jedinečný a neopakovateľný svet.

Tvorba Jula Považana je hlboko zakorenená v slovenskom insitnom umení a bola prezentovaná v mnohých európskych krajinách a je zastúpená v dôležitých zbierkach. Jeho diela sa nachádzajú v stálych expozíciách Galérie insitného umenia v Schaubmarovom mlyne v Pezinku, ktorá je v správe Slovenskej národnej galérie, Oravskej galérie v Dolnom Kubíne i Mestského kultúrneho centra v Žiari nad Hronom a i.

Považanovo dielo bolo prezentované po prvýkrát na 3. medzinárodnom Trienále insitného umenia v Bratislave v roku 1972. Odvtedy mal autor mnoho samostatných výstav. V roku 2006 vydalo vydavateľstvo Slovart jeho monografiu.
Prezentované diela sú zo zbierkového fondu Slovenskej národnej galérie a výstava je pripravená ako hommage tomuto nestorovi insitného umenia na Slovensku k nedožitému jubileu.

Katarína Čierna