História kaštieľa

Renesančný kaštieľ v Strážkach tvorí spolu s neskorogotickým Kostolom Sv. Anny a goticko-renesančnou zvonicou národnú kultúrnu pamiatku (od roku 1970). Jeho počiatky sa spájajú s neskorogotickým obdobím (15. storočie). Potom prešiel rozsiahlou renesančnou prestavbou a napokon barokovo-klasicistickými úpravami (koniec 18. storočia). Kaštieľ patril rodine Horváthovcov-Stansithovcov, ktorá ho získala v roku 1556 a založila tu latinskú humanistickú školu pre deti spišských šľachticov (1584 – 1711) a strážťanskú portrétnu galériu, postupne doplňovanú o podobizne spriaznených rodov Révayovcov a Esterházyovcov, ďalej o diela zo západného Slovenska, z Turca a o niektoré portréty z prelomu 18. a 19. storočia. V 19. storočí sa vlastníčkou kaštieľa stala rodina Mednyánszkych a Czóbelovcov. SNG získala tento objekt do správy prevodom po smrti jeho bývalej majiteľky, barónky Margity Czóbelovej v roku 1972. SNG postupne uskutočnila jeho záchranu a rekonštrukciu, spolu s revitalizáciou anglického parku z 19. storočia, kde nainštalovala expozíciu veľkorozmerných plastík. Súčasne sprístupnila v budove kaštieľa vzácny fond zväzkov z pôvodnej historickej knižnice, časť pôvodného mobiliáru kaštieľa, ako aj portrétnu tvorbu zo 17. – 19. storočia na Slovensku. Dominantu predstavuje expozícia maliarskej tvorby kľúčovej osobnosti slovenského maliarstva konca 19. a začiatku 20. storočia Ladislava Mednyánszkeho.