Anton Cepka. Kinetický šperk

Retrospektíva šperkára a sochára Antona Cepku (*1936) v Slovenskej národnej galérii je voľným pokračovaním výstavného titulu pripraveného v roku 2015 mníchovským Neue Sammlung – The Design Museum. Šperk má v tejto rešpektovanej inštitúcii zameranej na dizajn 20. storočia vybudovanú stálu zbierku a múzeum generuje mnohostranné výstavné, vydavateľské, edukačné a ďalšie aktivity mapujúce dianie na svetovej šperkárskej scéne.

V rámci každoročnej šperkárskej prehliadky Schmuck - festivalu, ktorý do Mníchova už viac ako 50 rokov priťahuje svetovú šperkárskú elitu, usporadúva Neue Sammlung pravidelne monografickú výstavu významnej šperkárskej osobnosti. Voľba Antona Cepku je tak nielen potvrdením jeho zásadného miesta v dejinách autorského šperku druhej polovice 20. storočia, zároveň ide, v kontexte tohto múzea, o prvú samostatnú výstavu súčasného stredo- a východoeurópskeho umelca.

Mníchovská výstava zhromaždila viac ako 200 šperkov a objektov Antona Cepku – išlo zatiaľ o jeho najväčšiu výstavu. Obsahovala jednak rozsiahly konvolút slovenských a českých výpožičiek a najmä zbierku Slovenskej národnej galérie, ktorá vlastní najrozsiahlejší výber Cepkovej tvorby – viac ako 40 šperkov a objektov. Zišli sa tu i diela z mnohých európskych galerijných či súkromných zbierok – Nemecka, Rakúska, Holandska, Švajčiarska, Talianska. Cepkove šperky nájdeme aj v kolekciách v Austrálii či USA, odkiaľ pochádzal súbor dvadsiatich šperkov, ktorý darovali americkému Dallas Museum of Art zberatelia Edward W. a Deedie Potter Rose. Slovenská verzia výstavy predstaví okrem tohto reprezentatívneho výberu Cepkových šperkov aj sochársku a dizajnérsku časť jeho tvorby, spolu s kresbou, ktorá je podstatnou zložkou jeho autorského profilu. S ambíciou predstaviť osobnosť Antona Cepku nielen ako zakladateľa slovenského a českého šperku, ale aj ako osobitého tvorcu konštruktívno-kinetických objektov, autora nielen drobných, komorných diel, ale aj viacerých exteriérových realizácií určených do verejných priestorov. Pripomenie rozmer a vrstvy jeho sústredeného, médiá „úžitkového“ či „voľného“ nebadane prepúšťajúceho diela. Prislúchajúceho nielen k dejinám svetového šperku 2. polovice 20. storočia, ale aj k progresívnej geometricko-abstraktnej línii domácej umeleckej tvorby.

Anton Cepka patrí ku generácii, ktorá vstupovala na výtvarnú scénu začiatkom 60. rokov 20. storočia – v období, keď sa nožnice komunistickej moci na chvíľu otvorili. Popritom sa práve vtedy v západnej Európe rozbiehala intenzívna diskusia o ašpiráciách šperku ako autonómnej umeleckej disciplíny, sprevádzaná definitívnym opustením klenotníckej klauzúry, intermediálnymi prienikmi a materiálovými experimentmi. V rámci vtedajšieho Československa bol pohyb smerom k modernejšiemu chápaniu šperku takisto citeľný, formovali ho však paradoxne práve obmedzenia a mantinely, dané politicko-hospodárskou situáciou.

Anton Cepka sa v medzinárodnom šperkárskom dianí presadil zavčasu, napriek hendikepu železnej opony, napriek tomu, že na Slovensku autorský šperk pred ním de facto neexistoval. V roku 1964 získal na Medzinárodnom veľtrhu umeleckého remesla v Mníchove za kolekciu strieborných šperkov Bavorskú štátnu cenu. Čerstvý absolvent VŠUP v Prahe zaujme názorom, ktorý je svojbytným uchopením dobového kozmo-optimizmu a očarenia technikou. Interperetovaný s architektonickým zaujatím, futuristickou hravosťou a emotívnou silou. Pre Antona Cepku je odvtedy charakteristický konzekventne budovaný zlatnícko-sochársky program, v ktorom je ústrednou matériou striebro a ideálnym vyjadrovacím prostriedkom brošňa – či už sú to informelové štruktúry, experimenty s kinetikou, farbou, plastmi, poetické moduly a živé geometrie alebo odhmotnené strieborné mriežky/konštrukcie.