„Mne sa nikdy netvorilo najhoršie ani najlepšie, lebo ja netvorím, ja to mám ako vnútornú fanatickú povinnosť." Stano Filko, 1996
Predstaviteľ stredoeurópskej neo-avantgardy Stano Filko (1937, Veľká Hradná, Západné Slovensko, ČSR; 2015, Bratislava) patrí k tzv. „veľkej generácii“ konceptuálnych a intermediálnych umelcov, ktorá vystúpila v 60. rokoch 20. storočia a po roku 1968 tvorila jadro neoficiálnej umeleckej scény na Slovensku.
Filko študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a od polovice 60. rokov vystavoval na mnohých významných medzinárodných podujatiach. Vo svojej tvorbe odzrkadlil všetky dôležité dobové trendy, z ktorých na začiatku boli určujúcimi predovšetkým nový realizmus, Fluxus a konceptualizmus. Jeho oeuvre ako celok je však napriek množstvu najrôznejších prítokov osamotenou a monumentálnou deltou.
V environmentoch zo 60. rokov dospel k súladu projektov a ideí v špecifickej architektúre modelu sveta či kozmu, s využitím nových médií a masmediálnych informácií. Tak zhmotnil svoje výtvarné uvažovanie ako priestorovú mapu či diagram zmnoženia viacerých realít - ale aj významovo prepojil dovtedajšie hlavné línie svojej tvorby.
Samostatná výstava vo Varšave predstavovala obsahovo ucelený segment Filkovej tvorby, ktorého časovou základňou je obdobie od roku 1965 do roku 1982. Bola postavená na dialektike ideí, pojmov a vizuálnych riešení, ktorým v jeho autorskom systéme voľne zodpovedá okruh jeho modrej (kozmos) a bielej (spirit). Tretia farba národnej trikolóry (červená) zastupujúca biológiu, fyzično a eros je tu prítomná len latentne, ako ponorný prameň.
Rok 1982 je zvolený ako prirodzený medzník - Filko vtedy vystavoval na Documenta 7 v Kasseli a následne odišiel do New Yorku. Tam otvoril úplne novú etapu, v ktorej dal priechod expresii, podnetom východnej filozofie, novým podobám gnosticizmu a všetkým stránkam svojej červenej - teda biologickej, životnej energii.
Filkov osobný mýtus, podporený aj jeho „legendou o umelcovi", v ktorej majú namiesto iniciačných rítov dva zážitky z klinickej smrti, je aj jedným z kľúčov k jeho kozmológii. Seba-reflexívny a seba-potvrdzujúci autorský subjekt neustále dynamicky prevrstvuje systém ideí usporadúvaných do významových celkov, ktorý rastie ako komplikovaná štruktúra, kryštalizujúca z napätia medzi chaosom a kozmom. Filko má však okrem intuície aj schopnosť racionálne a konštruktívne vnímať veci, javy, myšlienky akoby z výšky, objektivizujúcim pohľadom utopického urbanistu budúcnosti (konceptuálna séria HAPPSOC), inokedy kartografa túžob a projekcií vlastnej mysle do krajiny a vesmíru (v ktoromkoľvek myslenom bode času).
Koncepcia výstavy predstavuje práve Filkovo nespútané „architektonické" ponímanie veličiny času ako 4. rozmeru, s ktorým narába rovnako razantne a veľkoryso ako s tromi rozmermi fyzického priestoru. Za svoj akčný rádius prirodzene považuje celý časopriestor a slobodne prepisuje aj koordináty vlastného života. Diela na papieri, projekty a koncepty dopĺňajú „text arty", ktoré priebežne reflektujú umelcovo vnútorné premýšľanie o sebe ako tvorcovi a individualite, o tvorbe, o prítomnosti a budúcnosti ľudstva a pod. - sú podstatnou súčasťou umelcovho archívu.
Samostatná výstava predstavuje výber z Filkovej ranej tvorby zo 60. a 70. rokov 20. storočia s naznačením východísk v syntéze veľkého konceptuálneho programu, ktorý rozvinul v nasledujúcich dekádach s vrcholom v 90. a nultých rokoch.
V Bratislave bude výstava modifikovaná oproti varšavskej verzii a bude ju sprevádzať vydanie monografickej publikácie venovanej tomuto segmentu autorovho rozsiahleho oeuvre. Zámerom výstavy a publikácie je sprístupnenie postupu spracovávania Filkovej tvorby v SNG, ktoré je súčasťou dlhodobého programového a výskumného projektu budúcej retrospektívnej výstavy.
