Zbierka insitného umenia je špecifickou zbierkou SNG, ktorá obsahuje maliarske, sochárske, kresbové a grafické diela. Budovala sa od roku 1965, keď v rámci galérie vznikol medzinárodný kabinet insitného umenia. Založil ho Štefan Tkáč, významný teoretik v oblasti insitného umenia a zakladateľ medzinárodného podujatia Trienále insitného umenia na pôde SNG. Práve on mal zásadný podiel i na profilácii tejto zbierky.
Zámerom tejto zbierky je sústreďovať diela rôznych osobností insitného umenia a zaznamenávať aj ďalšie hraničné podoby neškoleného umenia. Zbierka bola od začiatku budovaná aj ako súbor diel, ktorý je predmetom vedeckovýskumného bádania s cieľom reflektovať vzťah medzi profesionálnym a neškoleným umením, ich vzájomné prieniky a vplyvy. Orientácia na tvorbu neškolených autorov a autoriek súvisí nielen s hľadaním autenticity vo výtvarnom umení a s návratmi ku koreňom tvorby, ale aj so širšou otázkou o samotnej povahe, podstate a zmysle umenia.
Ťažiskom zbierky je kolekcia insitného umenia, ktorá je jej kmeňovým fondom, so zameraním na umenie 20. storočia. Tvorí ju dnes vyše 800 diel významných slovenských i zahraničných insitných umelcov a umelkýň. V reprezentatívnom výbere od viac ako sedemdesiatich autorov a autoriek sú zastúpené postupy a tendencie rezonujúce v slovenskom a európskom insitnom umení. Poeticko-realistické a metaforické i fantazijné podoby naivného umenia sú zastúpené dielami autorov a autoriek zo slovenského kultúrneho prostredia (napr. Ondrej Šteberl, Anna Ličková, Juraj Lauko, Zuzana Virághová, Július Považan, Ľudovít Kochoľ, Júlia Bartuszová, Mária Žilavá, Štefan Siváň zo Slovenska a Martin Jonáš, Zuzana Chalupová, Ján Kňazovic, Ján Sokol zo slovenskej enklávy v Srbsku). Medzinárodnú časť tvoria najmä diela autorov a autoriek z oblasti strednej a západnej Európy (napr. Václav Beránek, Natalie Schmidtová, Václav Žák, Rudolf Dzurko z Českej republiky, Lucien Viellard z Francúzska, Erich Bödeker a Elisabeth Gevaert z Nemecka, Ivan Rabuzin a Ivan Lacković z Chorvátska).
Akvizičný program sa orientuje aj na art brut a umenie outsiderov s cieľom zachytiť ďalšie originálne podoby neškoleného výtvarného umenia. Zásluhou jednotlivých ročníkov medzinárodného podujatia Trienále insitného umenia nazvaného Insita, ktoré SNG obnovila v roku 1994, sa formou darov dostali do zbierky dôležité diela významných autorov a autoriek týchto prúdov a smerov neškoleného umenia 20. a 21. storočia (napr. Nikifor, Justyna Matysiak z Poľska, Yeshayahu Scheinfeld z Izraela, Kiymet Benita Bock z Turecka, Anna Zemánková z Českej republiky, Ogjen Jeremic zo Srbska, Gérard Sendrey, Claudine Goux a Adam Nidzgorski z Francúzska, Vasilij Romanenkov z Ruska či Eva Droppová zo Slovenska).
Zberateľská pozornosť sa venovala i ďalšiemu hraničnému fenoménu: ľudovému umeniu na Slovensku, najmä z obdobia 19. storočia s dôrazom na tradičné ľudové maliarstvo a sochárstvo. Kolekcia ľudového umenia obsahuje viac ako 500 diel.Okrem stálej expozície sa zbierka prezentuje tematickými a monografickými výstavami. Medzi najvýznamnejšie z nich patria interpretačné prezentácie, ktoré upozorňujú na širšie myšlienkové a výtvarné pozadie koexistencie profesionálneho umenia s neškoleným výtvarným prejavom metódou komparácie a analógie – vedomej nadväznosti, intuitívnej afinity alebo voľnej interpretácie.
Kurátorka Zbierky insitného umenia: Katarína Čierna
