Príprava projektu pre Pavilón Českej a Slovenskej republiky na 53. bienále výtvarného umenia v Benátkach podľa zmluvy medzi NGP a SNG prebiehala roku 2009 v gescii Slovenskej národnej galérie. Na základe výberu poroty bol pre Bienále Benátky odporúčaný medzinárodne renomovaný slovenský umelec Roman Ondák (nar.1966 v Žiline), v súčasnosti jeden z najvýznamnejších predstaviteľov neokonceptuálnych stratégií. Bol štipendistom DAAD v Berlíne a svoje projekty prezentoval na individuálnych výstavách v Pinakothek der Moderne v Mníchove (2007), v Tate Modern v Londýne (2006), v kolínskom Kunstvereine (2004), Múzeu moderného umenia v New Yorku (2009) etc. Jeho diela boli dvakrát predstavené na medzinárodnej výstave Manifesta (1996, 2000), vystavoval v sekcii Utopia Station na 50. Bienále v Benátkach (2003), v Musée d´Art moderne – Centre George Pompidou v Paríži (2009) etc. Roman Ondák žije a tvorí v Bratislave, Slovenská republika.
Roman Ondák / Loop
Kurátorka: Kathrin Rhomberg
Komisárka: Katarína Bajcurová
Organizátori: Slovenská národná galéria, Národní galerie v Praze, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Ministerstvo kultury České republiky
Otvorené pre verejnosť: 7. júna – 22. novembra 2009
Roman Ondák patrí svojím nezvyčajným umeleckým postojom k jedným z najvýznamnejších výtvarníkov posledného desaťročia. Vo svojej vizuálnej tvorbe nanovo využíva realitu sveta – jej poetickým inscenovaním či kontextuálnymi posunmi. Diváka vťahuje do hry neustálymi a protirečivými presunmi významov na miestach, kde zvykneme očakávať niečo dané. Ondák často obmieňa ten istý vizuálny vnem inými výrazovými prostriedkami a svojou niekedy až rušivou aktivitou nastoľuje novú rovnováhu, využívajúc k tomu najrozmanitejšie výtvarné formy a médiá (kresba, videozáznam alebo fotografia, performance, socha či inštalácia). Podľa Igora Zabela „... jeho diela sú zrozumiteľné a pôsobivé napriek tomu, že nevyznievajú explicitne ako umelecké diela. Navyše, výtvarník niekedy využíva umenie ako prostriedok upriamenia pozornosti divákov či účastníkov na také situácie z každodenného života, ktoré sú zrozumiteľné, pôsobivé, metaforické a poetické samé osebe.“
Diela a inštalácie Romana Ondáka oslovujú divákov najintenzívnejšie práve touto kvalitou menlivosti. Pre 53. ročník Bienále v Benátkach vytvoril in situ sochársku inštaláciu Loop, ktorá sa zaoberá práve vzťahom medzi skutočnosťou a umením. Autor sa upriamil na výsek reality – lesopark medzi výstavnými pavilónmi so všetkou jeho zeleňou, kríkmi, stromami a cestičkami – a túto realitu takpovediac „presunul“ dovnútra Pavilónu Českej a Slovenskej republiky tým, že vo vnútri vytvoril jeho vernú repliku. Tento posun by sme mohli chápať aj ako kontinuálne pokračovanie exteriéru v interiéri vyhradenom pre umenie. Chodník vedúci do pavilónu bez akéhokoľvek náznaku zmeny situácie prechádza na jednej strane do budovy, pokračuje ňou a na druhej strane z nej vychádza. Fakt prechodu by zostal takmer nepovšimnutý, keby nebolo tejto vonkajšej schránky, teda zóny, kde sa menia konvenčné spôsoby vnímania videného a jej interpretácie. Pavilón tu predstavuje akúsi prázdnu nádobu nadmernej veľkosti, ktorá v spodnej časti akoby náhodne priklopila kus prírody. Keď človek vstupuje do priestoru umenia, uvedomuje si v ňom určité pravidlá, ktoré tu vládnu a necháva zvyčajne každodennú realitu za sebou. Vstupujúc do inštalácie Loop Romana Ondáka však zostáva pre diváka nejasné, k akému územiu priestor, v ktorom sa ocitol, vlastne patrí.
Kathrin Rhomberg