SAMUEL FRIEDRICH CAPRICORNUS (VÝROČIE 350 ROKOV ÚMRTIA)

a výber z Inventárneho zoznamu hudobnín evanjelického kostola v Bratislave z roku 1657

PROGRAM

Samuel SCHEIDT (1587 – 1654)
Komm, heiliger Geist moteto pre 2 soprány, violy a basso continuo
(Cantiones sacrae, 1620)

Samuel CAPRICORNUS (1628 – 1665)
Ciaccona pre husle, violu da gamba a basso continuo
Adesto multitudo coelestis exercitus moteto pre soprán, husle, violu na gamba a bc
(Theatrum Musicum, 1669)

Marco UCCELLINI (1603 ‒ 1680)
Sonata terza pre husle a bc (Opera 5, Benátky, 1649)

Johann ROSENMÜLLER (1619 – 1684)
Treiffet ihr Himmel von oben moteto č. 1 pre soprán, 2 huslí a bc
(Kern-Sprüche, Lipsko, 1648)

Heinrich SCHÜTZ (1585 – 1672)
Ich danke dir, Herr moteto č. 7 pre soprán, 2 huslí a bc
(Symphoniarum sacrarum, secunda pars, Drážďany, 1647)

Samuel CAPRICORNUS
Sonáta e mol pre husle a bc
Domine Jesu Christe moteto pre soprán, husle a bc (Opus Musicum, 1655)

Johann Hermann SCHEIN (1586 – 1630)
Christ unser Herr zum Jordan kam moteto č. 13 pre 2 soprány, 2 inštrumentálne hlasy a bc (Opella nova, 1618)

SOLAMENTE NATURALI

Miloš VALENT – umelecký vedúci, husle, viola
Helga VARGA-BACHOVÁ – soprán
Hilda GULYÁSOVÁ – soprán
Ľubica HABART – husle
Tomáš KARDOŠ – viola da gamba
Jan ČIŽMÁŘ – teorba
Soma DINYÉS – organ-pozitív
Chori Musici Director Posoni

Hudobný historik Richard Rybarič, ktorý o Samuelovi Capricornovi (1628, Žerčice –1665, Stuttgart) na Slovensku napísal priekopnícke práce, označuje tohto hudobníka za prvého skladateľa európskeho formátu pôsobiaceho na našom území. Podobný názor na kvality Capricorna, ktorému v dejinách hudby patrí významné miesto medzi Heinrichom Schützom a Johannom Sebastianom Bachom, mali už súčasníci: keď v roku 1653 podnikol prešporský lekár Zillinger cestu do Ríma, ukázal niektoré z jeho diel slávnemu Carissimimu, ktorý sa o nich údajne vyslovil priaznivo. Chvály sa dostalo aj jeho prvej tlačenej zbierke Opus musicum (1655) a nebolo to od nikoho menšieho ako od Heinricha Schütza. Samuel Capricornus bol synom evanjelického pastora, ktorý do Uhorska ušiel pred náboženskými nepokojmi v susednom Česku. Spolu s Johannom Kusserom starším (jeho neskorším nástupcom v Bratislave) študoval na gymnáziu v Šoproni, neskôr teológiu, jazyky a filozofiu (o. i. v Sliezsku), krátko pôsobil ako učiteľ v Reutlingene, objavil sa v Štrasburgu, no napokon sa rozhodol pre hudbu, ktorá ho v roku 1649 priviedla do Viedne. Tu sa zoznámil s cisárskym dvorským kapelníkom Antoniom Bertalim i s Giovannim Valentinim, obidvoch neskôr označil za svoje vzory. Niekedy okolo roku 1650 prišiel Capricornus do dnešnej Bratislavy. Najskôr niekoľko mesiacov pôsobil ako súkromný učiteľ lekára Wilhelma Raygera, neskôr ako pedagóg evanjelického gymnázia a medzi marcom roku 1651 a aprílom roku 1657 aj ako director musicae evanjelického kostola (dnešný Jezuitský kostol na Hlavnom námestí, ktorí evanjelici stratili po násilnej rekatolizácii). Z tohto postu odišiel s rodinou a niektorými žiakmi na prestížne miesto kniežacieho kapelníka a skladateľa do Stuttgartu, kde pôsobil až do svojej smrti vo veku 36 rokov. Tu vznikla väčšina jeho diel, no vieme tiež o sporoch s miestnymi hudobníkmi, problémovom manželstve a zhoršujúcom sa zdraví. Ladislav Kačic uvádza, že Capricornus len v Bratislave skomponoval okolo 100 diel (približne štvrtinu svojho kompozičného odkazu), z ktorých časť vyšla v tlačených zbierkach Opus musicum (Norimberg, 1655 – venovaná bratislavskému mestskému hodnostárovi Andreasovi Segnerovi) a Jubilus Bernhardi (Stuttgart/Norimberg 1660). Pri jeho odchode Bratislavčania ľutovali stratu talentovaného a usilovného hudobníka, ktorý svoje rozhodnutie opustiť mesto odôvodnil zdravím, no úlohu pravdepodobne zohrala aj prestíž nového postu a zhoršujúce sa konfesionálne pomery v Uhorsku. Bohaté hudobné dianie v evanjelickom kostole počas Capricornovho pôsobenia dokumentuje inventárny zoznam hudobnín z roku 1657, ktorý vo svojej monografii Hudobné inventáre a repertoár viachlasnej hudby na Slovensku v 16. a 17. storočí publikovala Jana Kalinayová-Bartová. Jeho obsah dokazuje, že kostol bol v tom čase najprogresívnejším hudobným centrom mesta a miestom produkcií, v rámci ktorých zaznievala nielen staršia, ale aj úplne aktuálna duchovná i inštrumentálna hudba nemeckých (v programe Schein, Scheidt, Schütz a Rosenmüller), rakúskych i talianskych skladateľov (v programe koncertu Uccellini, ale aj Monteverdi, Rigatti, Rovetta a Carissimi). Capricornova hudba, ktorá vďaka inšpirácii talianskou motetovou technikou, polychóriou a koncertantným štýlom prispela k rozvoju nemeckého duchovného koncertu a ranej kantáty, bola v Európe pomerne rozšírená a hrávala sa až do začiatku 18. storočia. Na Slovensku, kde z jeho tvorby existuje jediná CD nahrávka, by si určite zaslúžila intenzívnejšiu pozornosť. Samuel Capricornus je naozaj skladateľom európskeho formátu.

Andrej ŠUBA