Prehliadka usporiadaná podľa chronologických a tematických nárokov ponúka obraz o rozmanitých umeleckých názoroch zastávaných v najvplyvnejších maliarskych školách v období manierizmu, baroka a rokoka. Vybrané príklady živo ilustrujú všeobecné javy maliarstva raného novoveku i meniace sa postoje k obecenstvu v rozmedzí hodnovernej fikcie a zobrazenia viditeľnej a emotívnej skutočnosti.
Jadro zbierky obsahuje diela prevedené z oddelenia obrazárne Slovenského vlastivedného múzea v rokoch 1950 – 1953. Väčšiu časť obrazov tohto súboru predstavujú prvotriedne diela talianskych majstrov a menším dielom aj nizozemských a holandských. Pochádzajú zo zbierok rodu Pálffy sústredené predtým v Kaštieli Kráľová pri Senci a v Pezinku a jednotlivo diela aj z majetku Erdődyovcov v Hlohovci, Stummerovcov v Továrnikoch, Brunschwickovcov v Dolnej Krupej či Raula Kuffnera v Sládkovičove. V roku 1953 boli uskladnené v budove SNG zoštátnené diela zo zberného miesta Kaštieľa v Čakanoch, v 1961 ich previedli do zbierok inštitúcie. Súbor obsahuje predovšetkým obrazy nemeckých a rakúskych majstrov. Medzi týmito dielami možno rozpoznať fragmenty významných zbierok ako napr. Adolfa Kohnera. Zbierku výrazne doplnili diela rozmanitej príslušnosti zberom zoštátnených majetkov od jednotlivých národných výborov a rôznych verejných inštitúcií v 60. rokoch 20. storočia.
Na príklade menšej časti diel zo zbierky sa dá uviesť, že do strednej Európy sa dostali kúpou v aukčných domoch a lotériách v Berlíne, vo Viedni, v Budapešti a v Prešporku v 2. pol. 19. storočia. Iné si zadovážili umelci Július Szentistvány vo Viedni či Ján Fadrusz v Itálii. Celkom výnimočne sú známi aj ich skorší vlastníci, knieža Buckingham v Stowe, markíz de Véri v Paríži, Thomas François Granvell v Besançone či Cornelis van der Geest v Antverpách. Podľa našich súčasných vedomostí ani jedno dielo nepochádza zo známej zbierky Habsburgovcov vystavovanej na Prešporskom hrade, z ktorej časť sa dostala na voľný trh v Budapešti.
Pri zakladaní SNG sa nerátalo so vznikom samostatnej zbierky európskeho umenia. Karel Šourek pôvodne navrhoval, „študijné oddelenie cudzích historických škôl“. Dlhoročnému riaditeľovi Karolovi Vaculíkovi sa však systematickým nákupom v Československu podarilo vytvoriť zbierku, ktorá predstavuje vyše 550 diel.
Hneď od začiatku rozhodoval pri nových akvizíciách kurátorský prístup, pochopiteľne podmieňovaný istou náhodilosťou ponuky a historickými okolnosťami. Výsledný stav však prezrádza snahu o geografickú, formálnu a významovú rozmanitosť.
Najrozsiahlejšie kolekcie zbierky európskeho maliarstva predstavujú diela talianskej, nizozemskej a holandskej školy z obdobia 15. – 18. storočia. Z historického pohľadu menej vyrovnané kolekcie tvoria školy flámskeho, francúzskeho, anglického a španielskeho maliarstva zo 16. – 18. storočia. Prevahu vo všetkých kolekciách majú diela zo slohového obdobia baroka.
V tomto duchu je zbierka využívaná, geograficky a chronologicky členená, ponúkajúc obraz o premene formálnej podoby, rôznych prúdov či významu predovšetkým v rozmedzí 16. – 18. storočia.
Najhodnotnejšiu časť zbierky predstavujú diela z rozhrania 16. a 17. storočia. K vzácnym prejavom delikátneho a senzuálneho umenia manierizmu patrí obraz Nesenie Kríža Hansa von Aachen získaný kúpou z antikvariátu v Prahe v roku 1958. Aachen pred službou u dvora rímsko-nemeckého cisára Rudolfa II. pôsobil v Mníchove už ako renomovaný umelec. Kúpou obrazu boli zbierky obohatené nielen jedinečným dielom z včasnej tvorby umelca. Hoci maľba nebola prenesená do grafiky, skoro desiatka dobových replík viacerých majstrov dokladá veľmi intenzívnu reakciu, ktorú vyvolalo na kontrastoch pohybov subtílnych foriem vybudované Nesenie kríža.
Syn zlatníckeho majstra Gillis Coignet vyškolený v dielni, ktorá okrem iného produkovala rôzne meračské zariadenia a astronomické prístroje, získal nepochybne zásadné vzdelanie. Intelektuálny rozmer dobre postihuje dielo signované netradične Congnet invenit et fecit, čiže vymyslel a stvárnil. Pritom pri obraze Mária Magdaléna sa vyrovnával so vzorom, ktorý mu poskytla maľba Tiziana Venušina toaleta. Siahol po predlohe, ktorá anticipuje antickú skulptúru Venus pudica. V signatúre zdôraznená invencia sa viaže ku kresťanskej interpretácii antickej predlohy.
Teoretici cinquecenta sa s obľubou odvolávali na príhodu maliara Zeuxisa, ktorá poskytovala základ k správnej zásade nápodoby. Podľa legendy chcel umelec stvárniť najkrajšiu ženu sveta, Helenu, a preto si vybral až šesť žien modelom. Idealizovaním a selekciou prekonaná príroda sa stala umeleckou zásadou. Popri rozjímajúcej Márie Magdaléne Francesca Vanniho zo sienskeho okruhu či mnohofigurálnom historickom výjave Andreu Vicentina z benátskeho okruhu, niekoľko obrazov pochádza i od florentských spolupracovníkov najvýznamnejšieho teoretika manieristickej doktríny Giorgia Vasariho.
Názorový obrat v prospech realizmu sa stal určujúcim pre charakter nastávajúceho 17. storočia. Postupne sa akceptoval ako samostatný princíp. Umelecká inovácia, silný realizmus Caravaggia spojený s jeho dramatickým chiaroscurom determinovali umenie 17. storočia. Obraz Caravaggiovho nasledovníka a možno aj modela Francesca Boneriho Nesenie kríža znamená jednu zo senzácií zbierky. Silné svetelné kontrasty jednotlivých postáv pred plochým, málo akcentovaným pozadím nielen modelujú, ale predovšetkým dramatizujú zaznamenaný výjav. Subjektívne stvárnené postavy pôsobia až parodicky, sú podriadené zvláštnej psychologickej hĺbke.
Giulio Cesare Procaccini bol prvým skutočným protireformačným maliarom seicenta tvoriacim pre Miláno. Vysoko si ho cenili najmä cirkevné kruhy, a preto bol vyhľadávaným maliarom oltárnych obrazov. Krst Krista je súčasťou roztrateného cyklu pripravovaného najpravdepodobnejšie na objednávku Bratstva sv. Kríža pre Kostol Sta Carlo. Pri formálnych dozvukoch manierizmu, ako sú elegantné pohyby postáv a chladná tonalita chromatického impasta, sa súčasne ako nový barokový obsah prejavuje emocionalita nevšedným používaním svetla.
Caravaggiov vplyv poznačil i tvorbu významného francúzskeho maliara Simona Voueta, ktorý však posilnil predovšetkým dekoratívnu stránku výrazu, kde i naďalej dominoval prednes koncentrujúci sa na vyhranený moment deja. V profile sv. Kataríny sa možno zračí podoba Vouetovej žiačky, neskôr manželky Virginie Vezzi.
Nezávislosť štýlu a výraz umenia nizozemských provincií nepremohli z Itálie importované vplyvy. Predstavitelia realistického prejavu mohli bezkonfliktne čerpať i z domácej tradície a tiež vedome stavať na zaužívaných spôsoboch. Obe cesty viedli k objavovaniu prostriedkov verného zobrazovania, oscilujúc medzi popisným a študovaným spodobením toho istého viditeľného sveta. Celý rad vynikajúcich diel dokumentuje túto fázu. Veľmi senzuálne stvárnený obraz Štyri elementy Hendricka van Balen a Jana Brueghela st. vznikol v slávnom flámskom umeleckom prostredí, v Antverpách, kde sa stal tiež súčasťou jednej najvýznamnejšej zbierky tých čias Cornelisa van der Geest. Celkom odlišným spôsobom sa prejavuje vonkajšia dekoratívna forma elegantne chladnej dvojice reprezentatívnych portrétov veľvyslanca Spojených nizozemských provincií Gerrita Schaepa a jeho manželky Johanny Visscher od Davida Baillyho vytvorených v najvýznamnejšom holandskom umeleckom centre, v Amsterdame.