Aktuálna situácia Slovenskej národnej galérie, fungujúcej v redukovanom režime a – vzhľadom na nejasný termín rekonštrukcie – aj v akomsi zvláštnom bezčasí, vplýva aj na výstavnú prevádzku. Okrem toho, že nie je kde vystavovať (na väčšie projekty jednoducho v SNG nie je priestor), nie je ani kde s dielami manipulovať, kde ich dôstojne deponovať, kde ich dokumentovať...
Aj preto sme sa rozhodli pre tento typ pracovnej výstavy, ktorá je asi najskôr revíziou časti našich zbierok novšieho umenia. V krátkom termíne medzi dvomi štandardnými výstavami Rekonštrukcie trikrát zmeníme, v rýchlosti (aj v rámci procesu inštalácie) zdokumentujeme a ak bude treba „amortizované“ diela, alebo ich fragmenty v konzultácii s autorkami/autormi zrekonštruujeme. Na výstavu sa teda bude možné vrátiť niekoľkokrát, jej zostava sa bude meniť, pričom tento proces reinštalácie i dokumentácie bude verejne prístupný.
Rekonštrukcie
8. 9. 2015 – 15. 10. 2015
Esterházyho palác, 2. poschodie
Kurátorky zbierok: Vladimíra Büngerová, Petra Hanáková
- Ilona NémethDýchajúca podlaha1997SNG, Bratislava
Foto: Archív autorky
- Michal Moravčík Internal Affairs2003SNG Bratislava
Medzi vystavenými dielami nehľadajme tematické ani štýlové príbuznosti. Nejde o kurátorskú výstavu, skôr o pragmaticky motivovanú výstavu-improvizáciu. Pre nás bude príležitosťou trošku si veci upratať, pre divákov príležitosťou urobiť si obraz o stope súčasného umenia v našich zbierkach, o jeho „stave“. Súčasné umenie je totiž na rozdiel od umenia starších období efemérnejšie, mnohokrát existenčne závislé od mediálnej, materiálovej či „environmentálnej“ podpory, ktorá zastaráva, podlieha času rýchlejšie.
- Emöke VargováMedúza(20.-21. storočie, prelom, 2000)
Aj vzhľadom na odsun rekonštrukcie žije SNG v posledných rokoch hlavne procesom digitalizácie (národný projekt Digitálna galéria financovaný z Operačného programu Informatizácia spoločnosti). Zbierkový fond galérie je obrovský, čas európskych programov krátky, a tak sa prirodzene v prvom pláne dokumentujú diela dvojrozmerné (klasické médiá) a diela komplikovanejšie (priestorovo, časovo či inštalačne náročné) sa odsúvajú na neskôr. Digitálny obraz Dejín umenia sa tak nevdojak redukuje (z hľadiska výbojov súčasného umenia) na konzervatívnejšie formáty. Aby sme predišli tejto „reakcii“ – redukcii našich zbierok na 2D-obrázky, inštalujeme výstavu Rekonštrukcie vystavanú z materiálu zbierky sochy (P) a zbierky iných médií (IM). Prvotným impulzom je dokumentácia diel pre potreby digitalizácie, druhotným príležitosť odkryť niečo z procesov galerijnej práce.
Niekto možno bude čítať tento typ „výstavy“ v programe SNG ako istý druh dramaturgickej rezignácie, iný ako výraz pragmatizmu, ďalší ako volanie o pomoc. „Na každém šprochu je pravdy trochu.“ Našou snahou je však – napriek všetkému – maximálne napĺňať možnosti kreatívneho provizória, obrátiť núdzu na cnosť a za každých okolností „držať stranu“ umeniu.