Tekutá múza. Alkohol a vizuálna kultúra

6. marca 2015 – 31. mája 2015
Esterházyho palác, 3. poschodie
Kurátorka: Petra Hanáková

Modernisticky vzaté sú dejiny umenia prehliadkou -izmov, nedávno sme v SNG predstavovali slovenskú verziu impresionizmu. Našu kultúru však tvoria a jej obraz spoluurčujú aj iné, menej výtvarné a skôr zahanbujúce -izmy, napríklad alkoholizmus. Práve alkohol ako špecifický sklon a (ne)kultúrny faktor, ako múza i neduh je témou našej v podstate ikonograficky poňatej výstavy. Tekutá múza, štruktúrovaná samotným materiálom do menších tematických celkov, predstaví alkoholizmus (teda našu závislosť od alkoholu) ako silne ambivalentný kultúrny fenomén. Uvidíme a predstavíme si – na materiáli pokrývajúcom posledné storočie – „chľast“ ako slasť či princíp tvorby, ale aj ako depresiu a sociálnu depriváciu.

Slováci, kedysi národ fatálne ohrozený „pálenčeným morom“, sú v posledných rokoch – zdá sa – predovšetkým vinári. Zvlášť po roku 1989 sa kultúra vína, odjakživa inšpirujúca básnikov „kultivuje“, jeho znalecká a zberateľská báza sa rozrastá. Znalcov umenia je na Slovensku stále málo, znalcov vína stále viac. V širšom horizonte kultúry možno dnes pozorovať akési všeobecné „ovínenie“ a vlastne i „ochmelenie“: demokratizácia znalectva, vinárske televízne seriály, vínne cesty a festivaly, vlastné pivá a ich limitované edície, experimentálne pivovary... Nápojová gastronómia pritom obsadila i pole vizuálnej kultúry a v istom zmysle i záujmové pole umenia. Pijeme viac ako kedykoľvek predtým, hoci „kultúrnejšie“. Stačí sa prejsť centrom hlavného mesta: väčšinu prevádzok tvoria krčmy. Puby v mestách i na dedinách najlepšie zarábajú, vracajú samosprávam najviac peňazí. Slováci sú skrátka konzumný národ, tak prečo im aj v Slovenskej národnej galérii (prostredníctvom „vznešeného“ umenia) neponúknuť to, čo ich identitu tak pekne zrkadlí? A keďže kultúra by mala klásť otázky, my sa pýtame: je možné vizualizovať alkoholizmus? Podchytiť a zrekonštruovať jeho „domáce špecifiká“ na vizuálnom materiáli? V umení? Pijú muži a ženy inak a sprostredkuje nám o tom nejakú skúsenosť vizuálne umenie? Je krčma vo všetkých médiách rovnako fotogenická? Zaujíma alkohol umelcov? V akom zmysle? Je alkohol témou, alebo (skôr) intoxikačným prostriedkom tvorby našich umelcov? Eventuálne aj umelkýň? Obohacuje tvorivosť? Alebo ju skôr hatí? Akým spôsobom? Je predstava umelca-bohéma a alkoholika v našom prostredí skôr klišé? Existujú diela pranierujúce alkoholizmus?