Svetlo na hrane. Moderna a neskorá moderna. Architektúra vo fotografii

Výstava Svetlo na hrane predstaví po prvý raz fotografiu modernej architektúry ako samostatnú tému v rámci dejín slovenskej fotografie i v rámci oblasti architektonickej tvorby. Podnetom na realizovanie výstavy bola absencia reflexie tejto témy v starších prácach slovenských a českých historikov fotografie a architektúry, tiež nové objavy a spracovania pôvodných fotografických archívov i prvé znaky rozpoznania významu tejto témy v nových publikáciách venovaných obdobiu moderny (Nová vize: avantgardní architektura v avantgardní fotografii, 2005; Nové Slovensko: [ťažký] zrod moderného životného štýlu 1818 – 1949, 2011).

Architektúra ako téma mala pre fotografiu význam už od jej vzniku v roku 1839, z hľadiska rozvoja vlastných vyjadrovacích prostriedkov fotografie však omnoho zaujímavejšie obdobie predstavovala nasledujúca etapa od 20. rokov 20. storočia – obdobie zrodu modernej fotografie paralelné s presadením sa modernej architektúry.

V tom období mali moderná fotografia a moderná architektúra viacero spoločných čŕt – odmietanie predchádzajúcej tradície, nové spôsoby zobrazenia a tvorby priestoru, smerovanie k jednoduchosti a odľahčenosti hmoty (formy), hľadanie riešení cez tvorivé experimenty s tvarovou abstrakciou a elementárnymi geometrickými formami, objektmi a štruktúrami, zachytenie novej dynamiky, tiež sviežosť, optimizmus a vedomie tvorby pre novú spoločnosť. Ako dvojrozmerné vizuálne médium pomáhala fotografia významným spôsobom dokumentovať prácu architektov, propagovať a interpretovať ju najmä v súdobej odbornej tlači. Naopak, pre fotografiu bola architektúra modernej doby novou zaujímavou témou a svojou odlišnosťou od tradície podnecovala hľadanie nových modernistických pohľadov, priehľadov a výrezov, alebo motivovala k ďalšej autorskej interpretácii s využívaním prvkov poetiky či s rešpektovaním špecifickej atmosféry miesta. Výstava sa sústredí najmä na tých autorov 20. až 80. rokov 20. storočia, ktorí sa danému žánru venovali sústavnejšie a ich diela boli buď príspevkom v propagácii modernej architektúry, alebo prispeli k rozvoju témy architektúry v rámci samostatných dejín slovenskej fotografie.

V postupnom slede predstavíme nielen známejších autorov ako Josef Hofer, Rudolf Sandalo ml., Jaromír Funke, Miloš Dohnány, Viliam Malík, Karel Plicka, Miro Gregor, Ľubo Stacho alebo Tibor Škandík, ale aj tých menej exponovaných – Františka Silaveckého, Antona Horníka, Filoménu Trefnú, Rajmunda Müllera, Jána Slámu, Alexandra Jirouška, Pavla Havrana, Ivana Lužáka alebo Ivana Kozáčka.
Súčasťou výstavy je i výstavný katalóg s dvoma sprievodnými štúdiami. Prvá vysvetlí počiatky formovania a uplatňovania moderných princípov architektonickej tvorby u nás. Druhá poukáže na vzájomné vzťahy a prepojenia medzi autormi-fotografmi a tiež na mieru profesionality v danom odbore a na rozdiely v autorskom prístupe k fotografii modernej architektúry.

Výstava je zároveň i prehliadkou vybraných architektonických diel obdobia moderny a neskorej moderny. Tie boli a sú svojou originalitou a ideami autorov porovnateľné so súdobou architektonickou tvorbou v okolitých krajinách. Výber fotografických diel na výstave doplnia konkrétne tituly dobovej tlače a v menšej miere i ukážky originálnych architektonických náčrtov alebo plánov k niektorým vybraným stavbám.