Výstava prezentuje tvorbu architekta Michala Škrovinu (* 1940), ktorý patrí k výrazným predstaviteľom insitného umenia na Slovensku. Autor je vzdelaný, so záujmom o výtvarné umenie, pamiatky a literatúru, je znalcom a zberateľom slovenského ľudového a insitného umenia, a predsa má jeho výtvarný prejav korene v naivnom poetizme a bezprostrednom výraze. Riadi sa predovšetkým citom a intuíciou a osobitou koncepciou, často so zmyslom pre humor a vtip. Maľuje temperou na tabuľové sklo a tiež vyrába maľované drevené figúrky s najrôznejšími námetmi. Z tematického hľadiska je autorova maliarska tvorba rôznorodá. Ťažisko predstavujú obrazy z tradičného dedinského prostredia v okolí rodného Martina, ktoré dôverne pozná zo svojho detstva (Žatevná noc, 1978; Fašiangy, 1999; Zakáľačka, 1992; Svadba“, 2014). Osobité miesto zaujímajú v autorových predstavách reminiscencie na rieku Turiec. Vyvoláva v ňom nielen spomienku na tradičnú rybačku, ale aj nevšedné snové predstavy. Často maľuje jemu blízkych ľudí s pozoruhodnými životnými príbehmi (Tatko chytá lipne pod Oravským hradom, 1979; Starý Varga strieľa z dela na Bielu sobotu,1979; Ako sa stratila babička, 1980). Silnou inšpiráciou sú pre autora povesti a historické udalosti (Margita a Besná, 1977; Bitka pri Moháči, 1978; Dobrý a zlý Jánošík, 1993; Pani grófka sa ide kúpať do Popradu, 2010). Obľúbenou témou Michala Škrovinu je osobnosť francúzskeho naivného maliara Henriho Rousseua, zvaného Colník (1844 – 1910), „praotca insitných umelcov“ (Henri maľuje Hedvigu, 1985; Henri maľuje Lottiho, 1988), ktorého rád parafrázuje. V autorovej tvorbe dominuje poetická poloha, ktorá neraz prechádza do expresívnejšej výpovede. Sviežosť autorových epických figurálnych scén na skle, ako aj drevených objektov je umocnený pôsobivou farebnou stupnicou pestrých tónov.
Na výstave sú predstavené diela z majetku autora a zo zbierky insitného umenia Slovenskej národnej galérie.