Zbierku modernej a súčasnej kresby, ktorá sa vyprofilovala zo zbierky kresby SNG, tvorí dnes takmer 15 000 zbierkových predmetov. Najväčšia a najkomplexnejšia zbierka svojho druhu na Slovensku je orientovaná prevažne na diela autorov stredoeurópskej a slovenskej proveniencie, vytvorené rôznymi technikami a kresebnými štýlmi na papierovom nosiči. Nachádza sa v nej aj nezanedbateľná časť diel významných českých a zahraničných autorov a autoriek (M. Aleš, I. J. Rjepin, J. Rippl-Rónai, O. Kokoschka, M. Jiránek, W. Nowak, J. Štyrský, J. Šíma, A. Šimotová a ďalší). Súčasťou fondu sú nielen skice, ale aj prepracovanejšie štúdie na papieri v technikách akvarelu a gvašu, ktoré vďaka svojej bezprostrednosti zohrávali v modernom umení dôležitú úlohu tvorby odohrávajúcej sa na hranici kresby s maľbou. Hoci tieto diela často vznikali ako výskumy tvarovej kompozície a farebnej skladby v mnohých verziách pre neskoršie maliarske stvárnenie, mnohé z nich si zachovali autonómnosť a zároveň sú cenným dokladom východísk svojich autorov. Platí to aj v prípade mnohých prípravných kresieb pre grafické listy alebo sochy (kresby A. Stróbla, J. Kostku, R. Uhra). Knižné ilustrácie rôznej kvality, ktoré tvoria veľkú časť zbierky, chápeme ako prienik voľnej kresby s užitým umením. Zbierka diel datovaných po polovici 20. storočia je inak koncipovaná než zbierka modernej kresby do roku 1957. Orientuje sa vo veľkom rozsahu práve na užitú kresbu – ilustráciu, keďže galéria od roku 1967 usporadúvala na svojej pôde obľúbené medzinárodné Bienále ilustrácií Bratislava a ilustrácii detskej knihy sa venovala do roku 1989 značná odborná pozornosť. K najvýznamnejším súborom ilustrácií patria diela autorov ako M. Benka, Ľ. Fulla, J. Čapek, A. Brunovský, A. Klimo. K žánrovej kresbe patrí veľký súbor podobizní a karikatúr osobností kultúrneho života a súdobých umelcov, autoportrétov, ktoré zbierku oživujú a obohacujú. V zbierke sa nachádzajú aj vzácne skicáre slovenských moderných maliarov (M. A. Bazovský, M. Galanda, E. Nevan, E. Špitz). Vďaka intímnej povahe média kresby, ktoré bolo nositeľom tvorivého experimentu v celých dejinách umenia, mapuje zbierka formálne špecifiká a témy súvisiace s lokálnymi avantgardnými výbojmi a sleduje aj široký prúd tendencií výtvarnej moderny. Dokumentuje nielen samotné umelecké myslenie a jeho premeny od začiatku revolučného 20. storočia, ale aj formovanie výtvarných názorov autorov a autoriek v kontexte sociálno-kultúrneho stavu krajiny. Tieto ich názory ovplyvňovali prax, produkciu a nákupy aj politicky angažovanej tvorby do roku 1989. To platilo zvlášť v období 50. rokov, keď sa socialistický realizmus presadzoval ako estetický nástroj totalitného režimu a počas tzv. normalizácie v 70. rokoch, keď sa oficiálne preferovaným žánrom stala bezpohlavná ilustratívna figurácia ako dedičstvo sorely. Témy a ich ikonografická štruktúra predstavujú v komplexnosti, akú ponúka táto zbierka, významný materiál na výskum vývoja slovenského umenia 20. storočia v kontextoch dejín umenia a kultúry, či už ide o transformované náboženské symboly v konotáciách so súčasným životom ľudí (napr. Perníková Madona Ľudovíta Fullu z roku 1952), o námety diktované požiadavkami oficiálnej socialistickej výtvarnej dogmy alebo o mimikry autorov unikajúcich tomuto tlaku vo variáciách klasických žánrov z dejín umenia (napríklad kytice, zátišia a akty Jána Mudrocha).
Samostatná zbierka kresby starého a moderného umenia sa začala budovať už pri založení SNG v roku 1950. Prvým jej dielom (K 1), nadobudnutým kúpou od súkromných vlastníkov šesť mesiacov po vzniku inštitúcie, bol luministický akvarel Deti na lúke (okolo 1910) jedného z otcov moderného maliarstva na Slovensku G. Mallého, ktorý dospel neskôr k dôslednému budovaniu tvaru cézannovskou geometriou. Následné akvizície (nielen) v kresbe vychádzali z cieľavedomej snahy odborného kuratória zozbierať ucelenú kolekciu staršieho a moderného umenia, ale zároveň pravidelne dopĺňať zbierku dielami súčasníkov. Od prvých rokov existencie sa do zbierok galérie dostávali diela prevodmi zo štátnych inštitúcií a nákupmi od súkromných majiteľov, autorov a ich rodín, niekedy z významných výstav. Už vo februári 1950 boli z výstavy Súčasné slovenské umenie v Prahe napríklad získané aj kresby tzv. vojnovej generácie vtedy aktívnych autorov L. Čemického, V. Hložníka, T. Tekela, J. Želibského a J. Mudrocha. Zbierka postupne vynikajúco obsiahla predovšetkým autorov a autorky 1. polovice 20. storočia. Jej súčasťou sú diela autorov, ktorí tvorili koncom 19. storočia v mníchovsko-budapeštianskom realizme (J. Hanula, G. Angyal), v stredoeurópskom variante impresionizmu a luminizmu v plenérovej krajinomaľbe (L. Mednyánszky, M. Schurmann, Ľ. Csordák, E. Halász-Hradil, K. Lehotský, I. Žabota) a ľudopisných aj meštianskych figurálnych štúdiách (J. Augusta, J. Uprka, G. Mallý, Ž. Duchajová-Švehlová). Vplyvy secesie dokladajú kresby P. Júliusa Kerna, A. Jasuscha a K. Kövariho-Kačmarika a príklon k expresionizmu je evidentný najmä v uhlových a pastelových prácach K. Bauera a K. Sokola. Zo secesného a symbolistického východiska pramení aj monumentalizujúca obraznosť kresieb, gvašov a pastelov M. Benku a jeho nasledovníkov E. Gwerka, Z. Palugyaya, ďalšiu kapitolu práce s líniou, tvarom, kompozíciou a prehodnotenie ľudovej témy otvorili M. A. Bazovský a J. Alexy. Kresby K. Harmosa, A. Weisz-Kubínčana, I. Weinera-Kráľa, J. Bauernfreunda a A. Nemesa odrážajú expresívno-surrealistický vplyv. Najvýznamnejší predstavitelia avantgardy na Slovensku Ľ. Fulla a M. Galanda sú v zbierke kresby zastúpení rozsiahlymi súbormi diel. Fulla dielami od scénických návrhov v duchu Bauhausu až po rozsiahle ilustrátorské dielo. V kresbe sú zaujímavé príspevky E. Šimerovej-Martinčekovej vychádzajúcej z francúzskeho konštruktivizmu. Druhú vlnu autorov a autoriek moderného slovenského maliarstva s príklonom k civilizmu zachytáva zbierka kresby v dielach L. Mrázovej, E. Nevana, B. Hoffstädtera, J. Želibského a autorov spätých s hnutím nadrealizmu C. Majerníka, J. Mudrocha, P. Matejku, L. Gudernu a ďalších a napokon v dielach mladších autorov s výrazným kresebným štýlom V. Hložníka a E. Zmetáka.
V zbierke kresby druhej polovice 20. storočia zachytáva materiál datovaný po roku 1957 stopy najdôležitejších povojnových tendencií, ktoré otvárajú aktivity členov skupiny Konfrontácií a Skupiny Mikuláša Galandu. V umení neoavantgardných smerov sa v plnosti prejavila povaha kresby ako medzidruhového média, schopného stať sa platformou pre experiment s vizuálnou obraznosťou a pre intelektuálnu hru. Zbierka mapuje presun ťažiska diela z témy na samotnú tvorbu, materiálovú podstatu (informel) či myšlienku (konceptuálne umenie). Obsahuje štúdie na papieri od autorov a autoriek venujúcich sa archetypu v sochárstve a maľbe (R. Uher, J. Kostka, E. Semian, M. Čunderlík, A. Rudavský, M. Laluha, P. Tóth), novej figurácii (R. Krivoš, J. Jankovič, J. Filo, A. Sigetová, M. Paštéka, D. Králik, V. Popovič), geometrickej abstrakcii (M. Dobeš, R. Urbásek, Š. Belohradský, P. Binder, D. Binderová), u niektorých z nich mapuje aj ich postupný autorský vývoj vo viacerých tendenciách, charakteristický pre stredoeurópsku modernu. Zároveň sa v kresbe široko uplatnil ironický surrealizmus K. Barona a imaginatívna tendencia typická pre stredný prúd slovenskej grafiky od 70. rokov (A. Brunovský, D. Kállay, V. Gažovič, R. Brun). V zbierke sú zastúpené aj diela konceptuálneho umenia, ako sú partitúry novej „cageovskej“ hudby M. Adamčiaka od roku 1966, myslené sochy a ďalšie práce V. Havrillu, textové diagramy J. Kollera a séria kresieb Cosmos (1971) S. Filka, prospektívne projekty J. Jankoviča, koncepty sochára J. Meliša, partitúry D. Tótha, konceptuálne kresby M. Kerna, O. Lauberta a veľkoformátová ZOO Bratislava (1981) P. Bartoša. V zbierke sa uplatnili aj intímnejšie postupy autorov a autoriek analytickej maľby z okruhu pedagóga R. Filu (M. Bočkay, K. Bočkayová, M. Meško, I. Minárik) a osobitý príspevok akčnej a denníkovej kresby I. Kalného vo väčšom súbore diel. Z aktuálneho umenia, ktoré kresbu používa v nových súvislostiach s ostatnými médiami, stoja za zmienku akvizície D. Lehockej experimentujúcej s autorskými technikami (napríklad s kresbou soľou) a práce na papieri E. Bindera, ktoré sú striekané akrylátovými sprejmi. Budúcnosť zbierky predpokladá ďalšie rozširovanie fondu o staršie diela slovenského umenia najmä z 2. polovice 20. storočia, ako aj o súčasné práce z posledných dvoch dekád, v ktorých sa plne uplatňuje dlhodobá expanzia kresby do priestoru aj v súvislosti s prienikom nových médií a technológií do praxe vizuálneho umenia.
Kurátorka Zbierky modernej a súčasnej kresby: Lucia Gregorová
