Zbierka modernej a súčasnej grafiky od roku 1900 je koncipovaná ako fond grafického umenia – špecifického výtvarného druhu založeného na princípe tvorby autorských odtlačkov z originálnej predlohy (tlačovej formy) na prevažne papierový nosič. Grafické umenie prešlo v 20. storočí významným vývojom v rozvoji tradičných techník aj v zavádzaní nových. Z hľadiska zamerania jednotlivých diel zbierkový fond obsahuje voľnú aj úžitkovú grafiku (ex libris, originálna reprodukcia, knižná ilustrácia). Voľné grafické listy zastupujú tvorbu všetkých hlavných osobností aj podoby grafiky 20. storočia, od litografií a leptov cez výrazovo moderné drevorezy a drevoryty až po jedinečné monotypie, ktoré sú technikou na pomedzí maľby a grafiky, pretože každý odtlačok je originálom preneseným z vždy novej vrstvy farby na predlohe. Tematicky zbierka predstavuje mimoriadne bohatý materiál na štúdium dejín grafického umenia v stredoeurópskom prostredí od prelomu 19. a 20. storočia.
Zbierka grafiky vznikla hneď pri založení SNG v roku 1950. Jej fond tvorí približne 13 000 diel prevažne slovenskej a stredoeurópskej proveniencie a vzorka medzinárodného grafického umenia (japonské drevorezy od neznámeho autora, lepty J. Villona, M. Klingera, E. Noldeho, P. Picassa a L. Feiningera, litografie O. Kokoschku a F. Légera, drevoryt K. Kollwitz, litografia A. Frohnera, monotypia a koláž S. Hu, serigrafie A. Warhola). V zbierke je dobre zastúpené české grafické umenie, ktorému sa galéria venovala počas celej histórie akvizícií (lepty V. Pressiga, M. Švabinského, drevoryty F. Bílka, J. Váchala, rytina O. Kubína, E. Fillu, J. Šímu, litografie M. Jiránka, K. Lhotáka, súbor rytín a monotypií V. Boudníka, rytiny K. Malicha, N. Plíškovej, J. Anderleho, perforované rytiny A. Kučerovej, litografie J. Balcara, serigrafia R. Kratinu, linoryt M. Rittsteina a veľký súbor exlibrisov a grafických listov rôznych autorov z 1. polovice 20. storočia). Zbierka obsahuje niekoľko diel významných poľských umelcov z 2. polovice 20. storočia a značný počet grafík od neznámych maďarských, belgických, francúzskych, nemeckých a českých autorov z prelomu 19. a 20. storočia, čo vyplynulo zo skutočnosti, že najmä v prvej dekáde po založení galérie sa grafické umenie získavalo nielen prevodmi z existujúcich inštitúcií (napríklad zo Slovenského národného múzea), nákupmi od súkromných majiteľov, autorov a ich rodín, ale aj nákupmi zo starožitníctiev a antikvariátov. Od roku 1955 už boli nákupné komisie galérie rozdelené podľa zamerania na staré a súčasné umenie. Aj táto zbierka sa od začiatku budovala v dvoch líniách, a to dopĺňaním diel z 1. polovice storočia a akvizíciami diel súčasníkov. Tvorbu s datovaním prvých dvoch dekád 20. storočia v zbierke zastupujú ucelené súbory diel autorov spätých s koncom 19. storočia a krajinomaľbou (lepty M. Schurmanna, litografie Ľ. Csordáka), s realizmom budapeštianskej akadémie (G. Angyal), ale aj s počiatkami modernej grafiky reprezentovanými osobnosťou E. Króna, ktorého vplyvnú kresliarsku školu v Košiciach absolvoval napríklad aj K. Sokol. Najmä výstavba Krónovho cyklu litografií Muž slnka I. – V. (1920 – 1930) vychádza z kubizmu a zároveň prehodnocuje podnety jasuschovského expresionizmu a secesie. Veľký konvolút drevorytov, litografií a leptov K. Sokola, predstavuje jedného z najvýznamnejších slovenských grafikov, ktorý zúročil nielen vplyv expresívnych tendencií na východnom Slovensku a európskych medzivojnových avantgárd, ale aj dôsledné poučenie mexickým umením - práve v Mexiku počas svojho pôsobenia založil aj vlastnú grafickú školu. Plné rozvinutie avantgardných postojov k umeniu nachádzame aj v grafike Ľ. Fullu a M. Galandu, ktorí v (kolorovaných) litografiách, linoleorytoch a rytinách syntetizovali vzájomné oslobodenie línie, tvaru a škvrny a ich používanie ako autonómnych prvkov kompozície s hľadaním autentického moderného výrazu vlastného slovenskému umeniu. Aktuálnosť ich vystúpenia poukazuje aj na súznenie s rôznymi prúdmi európskej moderny od začiatku 20. storočia. Zbierka mapuje aj grafické realizácie predstaviteľov maliarskej národnej moderny M. Benku, M. A. Bazovského a Z. Palugyaya v litografiách, linoleorezoch a monotypiách. V zbierke je dokumentované aj grafické dielo predstaviteľov tzv. generácie 1909 (podľa výstavy K. Vaculíka a Ľ. Peterajovej Generácia 1909 – Svedomie doby v roku 1964). Väčšími súbormi sú zastúpení V. Hložník a C. Majerník. Akvizície grafických diel medzivojnovej generácie autorov ako D. Milly, K. Ondreička, A. Nemeš, E. Nevan začínajú dielami z 30. rokov 20. storočia. V 40. rokoch už tvorili významní grafici O. Dubay, A. Klimo, E. Zmeták, E. Špitz, ale nastupuje aj M. Čunderlík. Diela zo zbierky, ktoré sú datované od začiatku 50. rokov, už podliehajú aj mnohovrstevnému filtru estetických požiadaviek umenia socialistického režimu. Od diel socialistického realizmu v 50. rokoch až po ilustratívnu figuráciu v 70. a 80. rokoch. Napriek tomu, že sa do zbierky dostalo množstvo materiálu, ktorý dokladá práve tento ideologický tlak, je možné z figuratívnej grafiky izolovať veľkú skupinu kvalitných diel. K najvýraznejšiemu prúdu patria imaginatívne tendencie slovenskej grafiky, ako ich sformoval okruh autorov a autoriek od A. Brunovského, R. Bruna, neskôr V. Gažoviča, D. Kállaya, K. Štanclovej a mnohých ďalších. Podarilo sa však vybudovať aj rozsiahlu paralelnú kolekciu diel iného, progresívneho typu. Sú nimi predovšetkým diela niektorých autorov Skupiny Mikuláša Galandu (M. Laluha, A. Barčík a M. Paštéka) a autorov zo skupiny bratislavských Konfrontácií, testujúcich samotné médium grafiky v celkom novej materiálovej rovine informelového razenia. Spolu s reprezentatívnym výberom štrukturálnych a explozionalistických grafík V. Boudníka tvoria diela vytvorené technikou monotypie a kombinovanej autorskej techniky M. Čunderlíka, J. Kočiša, D. Kočišovej, J. Jankoviča a E. Ovčáčka zlatý fond zbierky grafiky. Neokonštruktivistické tendencie v grafike sa plne prejavili v dielach M. Urbáska, T. Klimovej a M. Dobeša. Špecifickým spôsobom prispeli ku grafickému umeniu autori širšieho konceptuálneho okruhu, najmä S. Filko, J. Želibská, R. Sikora, J. Meliš a časťou tvorby J. Jankovič. Od 70. rokov zbierka zachytáva grafickú tvorbu autorov z oblasti fotorealizmu (V. Rónaiová), analytickej maľby a grafiky (M. Mudroch, D. Fischer), ale aj prvých počítačových grafík J. Jankoviča a neskôr D. Fischera. Novú expresívnu polohu 80. rokov predstavuje grafická tvorba „novej divokej“ generácie maliarov L. Terena, I. Csudaia a S. Černého a k postmoderne sa hlásiacich autorov M. Kréna a P. Rónaia. Iné polohy súčasnej grafiky zastupujú počítačové grafiky ako výstupy z virtuálneho ateliéru V. Havrillu, diela autorov tzv. neokonceptuálnej generácie začínajúcej po roku 1989 a digitálne tlače ako aktuálne grafické médium (M. Kvetán).
Kurátorka Zbierky modernej a súčasnej grafiky: Lucia Gregorová
