Vývoj umenia 17. – 18. storočia na Slovensku poznačili početné protihabsburské povstania, boje proti Turkom a zmeny spoločenských, duchovných i ekonomických podmienok. Okrem toho územie dnešného Slovenska, vtedajšie Horné Uhorsko predstavovalo konzervatívne prostredie s absenciou trvalého dvorského centra a so silnou väzbou na lokálnu gotickú tradíciu. Barok sa tu preto presadzoval len pomaly a až do konca 17. storočia mala tunajšia umelecká produkcia charakter prechodného obdobia – ranej fázy baroka s príznačnou pluralitou štýlov. Jeho nástup zároveň sprevádzala protireformácia zavŕšená Szelepcsényiho premenou Uhorska na Regnum marianum. Hlavné centrá umeleckej tvorby s odlišnou orientáciou predstavovali západné Slovensko, stredoslovenská banská oblasť (Viedeň, Rakúsko a juh Nemecka) a Spiš (Poľsko, sever Nemecka). Nový štýl sa presadil v závere 17. storočia, keď sa po porážke Turkov (1683) stala Viedeň – orientovaná na Taliansko – centrom kultúrneho diania strednej Európy. Vplyv Viedne zasiahol najmä západnú časť dnešného Slovenska, kde sa podmienky pre rozvoj vrcholnobarokovej tvorby výrazne zlepšili po potlačení posledného stavovského povstania Františka II. Rákoczyho (1711). Približne v rovnakom čase sa zmenilo aj postavenie Bratislavy na umeleckej mape strednej Európy, na čom mal nemalý podiel významný mecenáš umenia a uhorský prímas Imrich Esterházy. Keďže pre Františka II. Rákoczyho pracovali takí významní stredoeurópski tvorcovia ako J. R. Donner, A. Galli Bibiena, J. Kurtz, P. Troger, ale aj bratia Palkovci, zásadným spôsobom formoval tunajšiu podobu vrcholného baroka. Línia umelcov tzv. Trogerovej školy vyvrcholila v tvorbe F. A. Maulbertscha (1724 – 1796) označovaného za génia rakúskej neskorobarokovej maľby. Ďalšími strediskami umeleckej tvorby 18. storočia na Slovensku bola východoslovenská oblasť (J. L. Kracker, J. A. Krauss) a okruh stredoslovenských banských miest, kde zvlášť po roku 1711 sledujeme horlivú umeleckú aktivitu najskôr na čele so sochárom tirolského pôvodu M. A. Räsnerom (okolo 1669 – 1746), neskôr vedenú viedenským maliarom A. Schmidtom (okolo 1712 – 1773) a sliezskym sochárom D. Stanetim (1710 – 1767). V závere 18. storočia dožíval u nás neskorý barok v tvorbe Krackera z Maulbertschovho okruhu, paralelne s ním pretrvávalo zľudovené rokoko podporené záujmom širokých vrstiev, no príklon ku klasicizmu založenému na osvietenskej estetike bol už nezvratný (A. F. Oeser). Vývoj sochárstva v tomto období na Slovensku uzatvára pôsobenie jedného z najvýznamnejších stredoeurópskych sochárov tej doby F. X. Messerschmidta, ktorý tu v závere svojho života vytvoril nadčasovú sériu Charakterových hláv (1777 – 1783). Podobu načrtnutého obdobia vo forme zachovaných sochárskych a maliarskych diel v primeranej forme a v rozsahu zodpovedajúcom zbierke prezentuje jedna z ťažiskových stálych expozícií SNG.
Aktuálna podoba stálej expozície barokového umenia na Slovensku je výsledkom jej zatiaľ poslednej úpravy v prvej polovici roku 2001, nadväzujúcej na zmeny stálych expozícií starého európskeho umenia a umenia 19. storočia na prvom podlaží Vodných kasární z roku 1999. Priestor, ktorý bol od roku 1994 venovaný prezentácií zbierky umenia 16. – 18. storočia na Slovensku, sa skladal z dvoch výstavných sál a z priľahlých chodieb. Cieľom zmien stálej expozície bolo, aby vznikol nový priestor pre komorné periodické výstavy starého umenia, ale aj aby sa zatraktívnili expozície a zaktualizovali údaje k jednotlivým dielam. Zmenšená výstavná plocha tak nadobudla príjemný komorný charakter. V „novom“ prostredí teda SNG prezentuje reprezentatívny výber z neveľkého, avšak veľmi zaujímavého zbierkového fondu umenia baroka na Slovensku. Korektívom kurátorkinho výberu diel tejto zbierky bola ich kvalita a príslušnosť k obdobiu baroka. Z predchádzajúcej expozície boli preto odstránené viaceré diela z konca 16. a začiatku 17. storočia, ako aj niektoré dielenské práce a faksimile. Expozícia ponúka prostredníctvom približne 80 diel adekvátny obraz o podobe a premenách výtvarného umenia 17. a 18. storočia na našom území. Popri dielach známych autorov (J. Bogdan, J. L. Kracker, J. I. Mildorfer, J. M. Rottmayer, D. I. Staneti či dielňa J. R. Donnera), ktoré sú už trvalou súčasťou stálych expozícií, sú v jej novej podobe zastúpené aj nedávno zreštaurované diela (napr. tie, ktoré sa pripisujú J. I. Cimbalovi a F. X. Wagenschönovi). V priľahlom priestore výstavnej sály bol tiež rozšírený súbor odliatkov slávnych Charakterových hláv F. X. Messerschmidta. Návštevníkom SNG tak táto expozícia poskytuje v koncentrovanej forme základný prehľad o centrách, osobnostiach, technikách a námetoch výtvarného prejavu baroka na území dnešného Slovenska od jeho počiatkov až po dozvuky v závere 18. storočia. Sprevádzajú ju krátke texty k vybraným prácam stredoeurópskych majstrov pôsobiacich na našom území, ako aj texty k prácam domácich umelcov, ktorí neraz našli uplatnenie až za hranicami.
Kurátorka Zbierky barokového umenia: Katarína Chmelinová
