12. 3. l Keď pre umenie tečie krv. Extrémne body artové performancie v českom a slovenskom umení.

17.30 l Berlinka

Diskusno-prezentačný večer venovaný extrémnym body artovým performanciám.
Body art v 60. a 70. rokoch priniesol špecifickú podobu akčného umenia, pri ktorej umelci vystavovali svoje telo hraničným situáciám, extrémnej záťaži, bolesti, či zraňovaniu. Istý typ body artových performancií so seba-testujúcimi prvkami sa objavil aj na neoficiálnej umeleckej scéne v bývalom Československu. Najmä v spojení s umením nových médií sa mu od 90. rokov venujú aj umelci mladších generácií. V rámci programu predstavíme naživo niektorých kľúčových predstaviteľov body artu, s ktorými budeme diskutovať o priebehu jednotlivých akcií, o ich motiváciách či reakciách publika.

Hostia: Petr Štembera, Jan Mlčoch, Richard Fajnor

Diskusiu vedie Alexandra Tamásová, asistentka Zbierok moderného a súčasného umenia.

Vstup voľný

PETR ŠTEMBERA (1945 Plzeň)

Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov (nielen) českého akčného umenia. Začiatkom 70. rokov 20. storočia sa venoval najmä efemérnym formám land-artu. Neskôr sa autorov záujem plynule presunul k body-artu, ktorý prepájal s jogovými cvičeniami. Vzťah k prírode manifestoval aj v mnohých body-artových akciách, Štembera pracoval napríklad s vetvičkami stromov (akcia Štepenie, 1975), so živým škrečkom (Paralelná deprivácia so škrečkom, 1976) alebo ohňom (Skok č. 1 – 3, 1976 – 1978). Všetky jeho akcie charakterizuje extrémna fyzická záťaž, až utrpenie, ktoré je tu chápané ako príležitosť k duchovnému rastu a hlbšiemu sebauvedomeniu. K najznámejším performanciám patrí Spanie na strome (1975), keď autor po troch dňoch bez spánku strávil štvrtú noc v korune stromu; alebo už spomínané Štepenie, spočívajúce v „zaštepovaní“ vetvičiek do žíl na ruke. Štembera sa prestal umeniu aktívne venovať koncom 70. rokov, v súčasnosti pôsobí ako kurátor Zbierky plagátov a obrazov v pražskom Umelecko-priemyselnom múzeu.

JAN MLČOCH (1953 Praha)

Spolu s Petrom Štemberom (a ďalšími autormi, napríklad Karel Miler) bol v 70. rokoch 20. storočia dôležitým členom pražského body-artového okruhu. Mnohé jeho akcie obsahujú enduračné prvky, ako napríklad 20 minút (1975), keď si autor nechal vtláčať do brucha doslova ostrý nôž alebo Igelitové vrece (1974) – počas akcie sa Mlčoch zavrel do igelitového vreca a zostal tam, až pokým nad sebou nezačal strácať kontrolu a nožom vrece rozrezal. Asi najznámejšou autorovou akciou je Zavesenie (Veľký spánok) z roku 1974, keď sa nechal zavesiť za ruky a nohy so zaviazanými očami a upchatými ušami na povale domu. Dôležitým prvkom takmer všetkých autorových akcií je komunikácia s divákmi, resp. ich zapojenie do priebehu deja. Mlčoch sa venoval aj spoločenským témam, jeho posledná akcia bola „výstava“ v Galerii de Appel v Amsterdame, ktorú namiesto toho, aby v nej prezentoval svoju tvorbu, nechal počas trvania výstavy premeniť na bezplatnú nocľaháreň. Aktuálne pôsobí ako kurátor Zbierky fotografie v Umelecko-priemyselnom múzeu v Prahe.

RICHARD FAJNOR (1965 Skalica)

Multimediálny umelec, venuje sa body-artu, ale tiež videoumeniu, konceptu a inštalácii. Jednou z najdôležitejších Fajnorových tém je umenie samotné – jeho dejiny, zákonitosti, aktéri. Často využíva stratégiu priamej citácie starších diel iných autorov, ale skúma tiež postavenie umelca v spoločnosti (séria akcií Púrperformance, od roku 1998, počas ktorej autor žobral na ulici peniaze „na novú výstavu“). Intímnejšia časť Fajnorovej tvorby je inšpirovaná jeho vlastnými osobnými skúsenosťami. Práve sem patria aj extrémne body-artové performancie, ako napríklad XXXXIII/Kristove roky II (1999). Počas tejto akcie umelec strávil 33 hodín zavretý v úzkej truhlici po starej mame, pričom prijímal len figy a vodu. Príbuzný charakter rituálu majú aj akcie Omen ohne nomen (1996) a tiež veľmi osobná séria performancií Otcovi (od 1994), odohrávajúce sa v chrámových priestoroch. V súčasnosti pôsobí Richard Fajnor na JAMU v Brne.