Ľubomír Ďurček, Situačné modely komunikácie

2. august – 13. október 2013
Esterházyho palác, 3. poschodie
Kurátorka: Mira Keratová, odborná spolupráva za SNG Petra Hanáková

Situačné modely komunikácie je retrospektíva konceptuálneho umelca Ľubomíra Ďurčeka (1948), ktorá rozvíja koncepciu autorovej samostatnej výstavy v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici 2012.

Kurátorka Mira Keratová rozdeľuje Ďurčekovu tvorbu na niekoľko typov situácií: kontextuálne, psychogeografické, participatórne a semiotické situácie.

a. kontextuálne situácie
Ďurček vo svojom kontextuálnom umení pracuje s kultúrnym a spoločenským pozadím. Toto sa stáva súčasťou jeho diel a ich čítania. Ďurčekove práce hovoria o jeho osobnej skúsenosti a konfrontáciách s „normalizačnou“ spoločnosťou a jej prostredím, podobne tak o období politických zmien na prelome 80. a 90. rokov. Dekonštruuje jazyk dobovej ideologickej propagandy a skúma mediálnu manipuláciu reality. Reaguje nielen na politické a sociálne súvislosti, ale aj na príznakové, absurdné situácie, ktoré nachádza v mestskom verejnom priestore a fotograficky ich zaznamenáva.

b. psychogeografické situácie
Časť Ďurčekových diel sa týka výskumu priestorových a tvarových vzťahov. Nezaujímajú ho len geografické a topografické, fyzické dimenzie miesta, ale aj psychogeografické, mentálne súradnice vnímania priestoru. Nájdené prostredie fotografuje a umelecky apropriuje, prisvojuje si ho. Vybraný obrazový priestor ďalej analyticky a geometricky artikuluje: vymedzuje ho, dopĺňa, či napodobňuje. Pri svojich pokusoch o definíciu priestoru sa opakovane vracia k základným geometrickým tvarom, ako sú štvorec a trojuholník. Ďurčekov koncept prechádzok je zameraný na nové vnímanie každodennosti a rutinnej trasy v mestskom priestore.

c. participatórne situácie
Ak Ďurček vo svojich performanciách pracuje s prostredím a jeho súvislosťami, v participatórnych projektoch vytvára sociálny priestor. Aktivuje diváka a podnecuje ho k vlastnému, autonómnemu gestu v odcudzenej spoločnosti. Vytvára prekvapivé situácie a narúša stereotyp chodca, aby ho priviedol k intenzívnejšiemu prežívaniu každodennosti a k sebauvedomeniu.
Zaujíma ho aj idea davu a správanie sa jednotlivca v ňom; experimentuje s momentom stotoženia sa (splynutia) s davom a vydelenia sa z neho (izolácia). Aj v tomto smere ho nezaujíma len estetická skúsenosť, ale priam fyzicky precítený zážitok diváka. Vo svojich totálnych performanciách Ďurček narába so zmyslovým vnímaním diváka, s obmedzením a dezorientovaním jeho zmyslov; usmerňuje jeho zmyslové vnímanie a rozširuje jeho citlivosť.

d. semiotické situácie
Prácu so symbolom a znakom, ich reflexiu, čítanie a používanie nachádzame v celej Ďurčekovej tvorbe. Pracuje so semiotikou kultúry a jazyka ako takou a začleňuje ju do svojej tvorby. S figurálnym znakom pracuje vo svojich performanciách a v geometrických figurálnych obrazcoch v rámci svojich participatórnych projektov. Patria sem i jeho typografické a lingvistické experimenty v autorských knihách a tlačovinách. V neposlednom rade je to i experimentálna kresba, v rámci ktorej skúma kvalitu náhodne vznikajúceho obrazu a zhromažďuje záznamy miznúcich dočasných stôp.