Nie je jednoduché nájsť, či prinajmenšom vytušiť v súčasnom živom umení nejaké všeobecnejšie témy či trendy. Patrí však k práci kurátora trochu „nadbiehať“ dejinám umenia a pomáhať im kryštalizovať nové obsahy. Rovnako je jednou z povinností SNG prezentácia súčasného umenia. Nie však prezentácia ledabolá – predsa len nie sme kunsthalle – , ale už v istom zmysle stvárnená, príznaková, ktorá nemätie a nemúti už beztak zakalený chaos živej produkcie a prevádzky, ale aspoň predbežne číri a vyhodnocuje. O toto by som sa chcela pokúsiť aj v kurátorskej, v podstate tematickej výstave súčasného umenia delete. Nejako lepšie sprostredkovať to, čo by som označila ako oprosťovací princíp a čo registrujem ako určitý trend jednak akejsi životnej alternatívy, jednak ako príležitostnú umeleckú stratégiu naprieč umením posledných dvoch-troch desaťročí.
V čase pretlaku, hromadenia, navrstvovania a zanášania (hardvéru) sveta nielen vecami, ale i nadbytočnými ideami a informáciami akoby sa podprahovo rysoval aj opačný princíp – potreba defragmentarizovať, „prečistiť“ kultúrny disk a zenovo vzdorovať nadprodukcii, priveľkej informačnej záťaži. V recepčnom prostredí súčasnosti sa tak stále častejšie a nástojčivejšie objavujú rôzne stratégie zapúzdrovania, vyzátvorkovávania sa, vymazávania či vypnutia sa z nestráviteľnej, príliš dotieravej a stresujúcej reality.
Hoci väčšinové tvorivé gesto umelca obyčajne vzniká pridávaním, teda zanech(áv)aním stopy vo svete, nás budú zaujímať diela a postoje opačné, no nielen v zmysle klasického minimalizmu či konceptu (teda v zmysle dematerializácie ako spôsobu tvorby), ale i v zmysle témy.
Zámerom výstavy je sústrediť a zmysluplnejšie štruktúrovať diela a prínosy autorov, ktorí vo svojej tvorbe používajú gestá či procedúry uvoľňovania, čistenia, oprostenia, odstránenia, odobratia, vymazávania a separovania, bielenia a vybieľovania, „kyselinárstva“, preparovania, cenzúry a autocenzúry, zámerného/programového nezúčastnenia, stiahnutia sa, miznutia až zmiznutia a ktorí tvoria diela vznikajúce zanikaním, stratou, zanechaním, zabudnutím či zabúdaním...
Na prvý pohľad možno úzko definovaný pojem delete by mala výstava čo najviac otvoriť. Nesmerovať k jednému, povedzme metafyzickému úbežníku, ale ukázať ikonografickú bohatosť, aj istú rôznobežnosť tohto gesta, všeobecnú uhrančivosť a „projektívnosť“ prázdnej (vybielenej či začiernenej) plochy.