Výstava Robert Capa, vojnový reportér 20. storočia predstaví najvýznamnejšie diela amerického reportážneho fotografa maďarského pôvodu Roberta Capu z majetku Maďarského národného múzea. Fotografie tvoria jednu z troch sérií Capových diel, ktoré v rokoch 1990 – 1992 vybrali pre verejnosť spolu Cornell Capa (brat Roberta Capu) a Richard Whelan (priateľ a životopisec) z pozostalosti autora v International Center of Photography (ICP) v New Yorku. Maďarské národné múzeum zakúpilo z tohto výberu v roku 2008 s podporou maďarského rezortu kultúry tretiu sériu nazvanú Robert Capa Master Selection III.(Robert Capa Majstrovský výber III.).
Robert Capa (22. október 1913 – 25. máj 1954), vlastným menom Endre Friedmann, bol fotograf samouk. Už v mladom veku bol ovplyvnený myšlienkami a ideami umelca a básnika Lajosa Kassáka, ktorý ho zároveň poučil o maďarskej a americkej sociálnej fotografii po začiatku 20. storočia. Na základe svojich dvoch hlavných záujmov – politiky a literatúry – sa rozhodol stať žurnalistom. V dôsledku svojich politických aktivít a problematických kontaktov odišiel v roku 1931 najskôr z Maďarska do Nemecka a neskôr v roku 1933 do Francúzska. Po ťažkom období v takmer úplnej chudobe stretol na jar v roku 1934 v Paríži svojho úspešnejšieho krajana André Kertésza, ktorý ho začal učiť fotografovať a pomohol mu i nájsť prácu. V tomto období Capa stretol i svojich budúcich celoživotných priateľov Davida Szymina (Seymoura) a Henri Cartier-Bressona a sériou fotografií z dobového politického diania okolo ľavicového Ľudového frontu pre parížske noviny Regards vstúpil medzi profesionálnych fotografov. V roku 1936 sa vďaka sériám fotografií z občianskej vojny v Španielsku dostal do popredia svetového fotožurnalizmu a začal spolupracovať so známym americkým časopisom Life. Koncom 30. a začiatkom 40. rokov striedavo vytváral reportáže s politickou, vojnovou, sociálnou (sirotinec vo francúzskom Biarritzi), ale i športovou tematikou. Po vypuknutí II. svetovej vojny pracoval ďalej ako fotoreportér časopisu Life a Collier’s v Európe a v severnej Afrike, v roku 1944 vytvoril autentické zábery z vylodenia spojencov vo francúzskej Normandii. Po skončení vojny sa stal americkým občanom a strávil niekoľko mesiacov v Kalifornii, kde pomýšľal i na kariéru režiséra-producenta. V roku 1947 v Paríži spoluzaložil s priateľmi a novými známymi (Georgeom Rodgerom a Williamom Vandivertom) medzinárodnú fotografickú agentúru Magnum (Magnum Photos). Po presídlení do Paríža sa rozhodol naplno venovať práci v agentúre a písaniu cestopisnej literatúry. V Paríži sa stretával so známymi umelcami ako Pablo Picasso, Ernest Hemingway alebo John Steinbeck, v tomto období sa venoval i portrétnej fotografii. Od konca 40. rokov priebežne spolupracoval na cestopisných článkoch (napr. pre časopis Holiday) a rôznych publikáciách. Príležitostne sa vracal k práci vojnového reportéra, čo sa mu stalo i osudným. Zomrel v roku 1954 pri dokumentovaní bojov za oslobodenie francúzskej Indočíny.
Typickou črtou fotografií Roberta Capu bola fascinácia človekom na hranici života a smrti, bezprostrednosť až intimita záberov, silný vizuálny dojem a hlboká ľudská účasť. Vďaka tomu je dodnes považovaný za jedného z najvýznamnejších vojnových reportérov.
Výstava predstavuje výber viac ako 100 diel z celého života a práce Roberta Capu. Fotografie budú rozdelené do 8 tematických resp. životopisných kapitol nazvaných Ranné roky, Fotografie zo Španielskej občianskej vojny, Čína, II. svetová vojna, Východná Európa po II. svetovej vojne, Izrael, Vietnam a Priateľ a portrétista celebrít.
