Zbierka architektúry vznikla v roku 1986 ako súčasť kabinetu úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva prvým nákupom diel od Vojtecha Vilhana 30. 4. 1986. Kurátorka Klára Kubičková začala budovať kolekciu diel architektúry 19. a 20. storočia ako dočasne uložený zbierkový fond pripravovanej Galérie architektúry, úžitkového umenia a dizajnu (GAUUDI) v Bratislave. Zbierka sa rozrastala prevodmi z iných inštitúcií (najmä zo Slovenského národného múzea), akvizíciami a darmi z majetku i pozostalostí architektov (a jednej architektky) na Slovensku. Projekt GAUUDI sa napriek podpore vtedajšieho ministerstva kultúry, primátora mesta, Zväzu slovenských architektov (dnes Spolok architektov Slovenska) a Štátneho (výskumného) projektového a typizačného ústavu (Š/V/PTÚ) v Bratislave nepodarilo dokončiť: vytipovaný a zrekonštruovaný palác grófa Quida Karácsonyiho (postavený v rokoch 1883 - 1884), v ktorom mala galéria od konca 80. rokov sídliť, sa po roku 1989 stal súčasťou areálu dnešného Prezidentského paláca, a nadobudol tak iný účel.
Od roku 1990 síce GAUUDI pôsobila ako samostatný ústav SNG a K. Kubičková bola jeho hlavnou kurátorkou, no táto relatívna samostatnosť trvala iba dva roky. Roku 1992 ústav GAUUDI zrušil riaditeľ SNG Juraj Žáry a vznikla Zbierka architektúry, úžitkového umenia a dizajnu ako integrálna súčasť zbierkových fondov SNG. V 90. rokoch ju doplnili ďalšie nákupy i dary z pozostalostí architektov, po roku 2005 boli obnovené aj sporadické akvizície a výstavy. Heterogénnosť takto založenej a budovanej kolekcie trvá dodnes, čiastočne sa s ňou vyrovnáva fyzické rozdelenie zbierkovo-archívnych predmetov medzi Zbierku architektúry a Archív výtvarného umenia.
V rokoch 1986 - 1992 zbierka obsahovala diela zo 70. rokov (V. Vilhan, G. Cimmermannová) a práce prvej generácie modernistov na Slovensku, predovšetkým dostupné projekty M. M. Scheera (z rokov 1923 - 1961, nadobudnuté 1987), A. Szonyiho a F. Wimmera (jednotlivé i spoločné diela od začiatku 30. rokov do roku 1947, nadobudnuté v rokoch 1988 a 1990) aj O. Winklera (školské práce z Nemeckej technickej univerzity v Prahe /1927 - 1933/ a projekty z rokov 1936-1938, 1945 a 1951, všetky nadobudnuté 1987). V roku 1991 túto časť zbierky doplnil osobný archív F. Wimmera. Ten okrem rodinných a dobových fotografií, voľných kresieb a akvarelov z rokov 1916 - 1919 obsahuje i návrh Masky Egypťana, ktorú pre Wimmera vytvorila G. Leweke-Weyde (signované W., nedatované) na maškarný ples Bratislavského umeleckého spolku Kunstverein (1885 - 1945) v Redute. Poukazuje nielen na záujem modernistov a modernistiek o predklasické umenia a na spolupôsobenie jednotlivých umení pri tvorbe moderného spôsobu života, ale aj na karnevalové prevracanie modernosti.
Neskôr pribudli kľúčové a súčasne najrozsiahlejšie konvolúty zbierky s dielom dvoch zakladateľských osobností architektúry 19. a 20. storočia na území Slovenska, teda projekty staviteľa a architekta M. M. Harminca a architekta M. E. Belluša, absolventa architektúry na pražskej Technickej univerzite. Harmincov konvolút obsahuje všetky etapy tvorby od raných historizujúcich a eklektických návrhov až po neskoré projekty s príklonom k funkcionalistickému programu (na ktorom už spolupracoval i začínajúci M. E. Belluš). Ďalším rozvinutím a overovaním tohto programu je nadväzujúca bohatá kolekcia samostatných projektov M. E. Belluša, od raných návrhov zo začiatku 20. rokov až po tie z prvej polovice 60. rokov. Obsahuje autorove zásadné diela, realizované i nerealizované, ako aj drobné projekty a štúdie (včítane scénografických návrhov). Poskytuje obraz o tom, ako Belluš vzťahoval svoje školenie v tradícii klasicizujúcej moderny (u Wágnerovho žiaka A. Engla) k rôznym dobovým vplyvom: spočiatku k avantgardnej funkcionalistickej architektúre (K. Honzík, skupina Puristická štvorka) a neskôr, v období socialistického realizmu, i k ľudovej architektúre (najmä k spišskej renesancii). V archíve galérie je uložený i strojopis autorových pamätí. Táto kolekcia Bellušových diel je čiastočne darom autorovej dcéry, architektky M. Janotovej Slovenskej národnej galérii a čiastočne ju SNG získala prevodom zo Slovenského národného múzea.
Dielo ďalšej zo zakladateľských osobností, architekta D. S. Jurkoviča, je v zbierke zastúpené iba okrajovo, piatimi zbierkovými predmetmi (z toho tri sú deponáty). Ťažisko jeho diela je uložené v Slovenskom národnom archíve v Bratislave. Tvorbu zástupcov zakladateľských generácií nasleduje výber z diela J. Štefanca (z obdobia 1929 - 1961), F. Čapku (z rokov 1940 - 1980), J. Svetlíka (z rokov 1950 - 1985), L. Beisetzera (z rokov 1942 - 1959) a J. Strumayra (z rokov 1940 - 1972). Podobne kľúčový ako Harmincov a Bellušov súbor je však pre zbierku i rozsiahly konvolút diela modernistického urbanistu E. Hrušku zakúpený od autorovej rodiny v roku 1990. Sú v ňom projekty od školských prác (nedatované), cez rané architektonické návrhy z 30. rokov a urbanistické návrhy zo 40. rokov 20. storočia, až po rozsiahly súbor voľných kresieb z autorových ciest po Slovensku i po svete (Paríž, Rím, Miláno, Benátky...). Súčasťou súboru je aj rukopis Hruškovej knihy K tvorbe urbanistického priestoru s autorovými kresbami a analytickými schémami či diagramami (1983). K novozískaným dielam zbierky patrí akvizícia ranej tvorby absolventa Bauhausu architekta L. Foltyna. Obsahuje nielen originály a fotodokumentáciu jeho študentských prác z Bauhausu, ale aj prvé návrhy a neskoršie rukopisy jeho historiografických prác. Galéria tento súbor diel kúpila od architektovej manželky umenovedkyne I. Mojžišovej. Zatiaľ poslednú akvizíciu zbierka získala darom od autora: dostupné projekty a archívnu dokumentáciu galérii venoval architekt V. Dedeček, autor kľúčových stavieb architektúry 70. rokov na Slovensku, medzi nimi i rekonštrukcie a dostavby areálu SNG v Bratislave z rokov 1963 a 1968 – 1969.
Kurátorka Zbierky architektúry: Viera Dlháňová
