Janko Alexy

z cyklu Kolegovia | klasici slovenskej moderny v Galérii Ľudovíta Fullu

23. júl – 27. september 2015
Kurátorka: Katarína Bajcurová

Janko Alexy (*1894, Liptovský Mikuláš – †1970, Bratislava)

už dávnejšie vstúpil do kultúrneho povedomia ako jedna zo zakladateľských osobností maliarskej moderny Slovenska, ako iní jeho súputníci, aj on nadviazal na Benkovu romantickú národnú utópiu. V čase najplodnejšej kapitoly svojej tvorby sa pokúsil formulovať obraz národa podľa rýdzo výtvarných pravidiel. Podstatu jeho povahy videl v okrúhlosti, nežnosti, citovosti, malebnosti tvarov človeka a krajiny, to všetko sprostredkoval cez nebývalo dynamickú obrazovú zostavu. Ako sám hovoril: „Slovenský výtvarník svoj umelecký výraz musí budovať na rytme farieb a tvarov slovenských vrchov, typov a celého života. Neznamená to zaťažiť sa národopisnými prvkami, ale z najzákladnejších foriem ľudového života vyťažiť hodnoty rýdzo maliarske.“ V rokoch 1930 – 1932 intenzívne spolupracoval s Milošom A. Bazovským a Zolom Palugyayom. Spoločne sa vydávali na potulky rázovitými oblasťami Slovenska za zberom výtvarného materiálu, na Oravu, Liptov i Horehronie, organizovali putovné výstavy, propagovali moderné umenie. Ich vtedajšia tvorba poukazuje na vzájomné úzke dotyky, inšpirácie a azda aj ovplyvňovanie. Avšak podobný spôsob maľovania mal odlišné duchovné pohnútky a zámery: Alexymu bol cudzí Bazovského raný kriticizmus, sníval sen o národe uchovávajúcom „večné“, starobylé a patriarchálne hodnoty, určujúce stále a nemenné rozmery jeho pozemského bytia. Tvorivý vrchol dosiahol v 30. rokoch v čase radikálneho modernistického experimentu, keď v jeho pasteloch začal dominovať asymetrický a uvoľnený kompozičný princíp, dramatickosť, farebná a tvarová redukcia, splývavý rukopis. Často využíval diagonálne komponovanie motívov, asymetrické protirečenie dvoch obrazových plánov: v prvom sa umiestňovala figúra alebo jej fragment, v druhom na pozadí zaobleného horizontu sa zas uplatňovali znaky prostredia, do ktorého bol výjav „umelo“ vsadený (trojuholníkové, zjednodušené tvary chalúp, stromov).