Projekt z cyklu Kolegovia predstavuje každoročne, počas letnej sezóny (júl – september) v priestoroch Galérie Ľudovíta Fullu, výber z diela jedného z klasikov slovenskej moderny, ktorý bol súčasníkom Ľudovíta Fullu; ukazuje nielen vrcholné diela toho-ktorého umelca, ale aj možné vzájomné vzťahy, „ovplyvnenia“, inšpirácie. Štvrtá výstava (po Martinovi Benkovi, Gustávovi Mallom a Milošovi A. Bazovskom) je venovaná tvorbe Janka Alexyho a sústreďuje sa na charakteristické ukážky premien jeho raného a vrcholného maliarstva (hlavne pastelu) v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Všetky výstavy sú koncipované zo zbierok Slovenskej národnej galérie.
Janko Alexy
z cyklu Kolegovia | klasici slovenskej moderny v Galérii Ľudovíta Fullu
23. júl – 27. september 2015
Kurátorka: Katarína Bajcurová
Janko AlexyV kostole1933SNG
Janko Alexy (*1894, Liptovský Mikuláš – †1970, Bratislava)
už dávnejšie vstúpil do kultúrneho povedomia ako jedna zo zakladateľských osobností maliarskej moderny Slovenska, ako iní jeho súputníci, aj on nadviazal na Benkovu romantickú národnú utópiu. V čase najplodnejšej kapitoly svojej tvorby sa pokúsil formulovať obraz národa podľa rýdzo výtvarných pravidiel. Podstatu jeho povahy videl v okrúhlosti, nežnosti, citovosti, malebnosti tvarov človeka a krajiny, to všetko sprostredkoval cez nebývalo dynamickú obrazovú zostavu. Ako sám hovoril: „Slovenský výtvarník svoj umelecký výraz musí budovať na rytme farieb a tvarov slovenských vrchov, typov a celého života. Neznamená to zaťažiť sa národopisnými prvkami, ale z najzákladnejších foriem ľudového života vyťažiť hodnoty rýdzo maliarske.“ V rokoch 1930 – 1932 intenzívne spolupracoval s Milošom A. Bazovským a Zolom Palugyayom. Spoločne sa vydávali na potulky rázovitými oblasťami Slovenska za zberom výtvarného materiálu, na Oravu, Liptov i Horehronie, organizovali putovné výstavy, propagovali moderné umenie. Ich vtedajšia tvorba poukazuje na vzájomné úzke dotyky, inšpirácie a azda aj ovplyvňovanie. Avšak podobný spôsob maľovania mal odlišné duchovné pohnútky a zámery: Alexymu bol cudzí Bazovského raný kriticizmus, sníval sen o národe uchovávajúcom „večné“, starobylé a patriarchálne hodnoty, určujúce stále a nemenné rozmery jeho pozemského bytia. Tvorivý vrchol dosiahol v 30. rokoch v čase radikálneho modernistického experimentu, keď v jeho pasteloch začal dominovať asymetrický a uvoľnený kompozičný princíp, dramatickosť, farebná a tvarová redukcia, splývavý rukopis. Často využíval diagonálne komponovanie motívov, asymetrické protirečenie dvoch obrazových plánov: v prvom sa umiestňovala figúra alebo jej fragment, v druhom na pozadí zaobleného horizontu sa zas uplatňovali znaky prostredia, do ktorého bol výjav „umelo“ vsadený (trojuholníkové, zjednodušené tvary chalúp, stromov).
Janko Alexy Lužianska madona1932SNG
Janko Alexy študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (1919 – 1925; prof. J. Loukota, V. Bukovac, M. Pirner, M. Švabinský), roku 1922 založil s Gejzom Vámošom študentský literárny časopis Svojeť. Pôsobil v Turanoch a Martine, od roku 1932 organizoval v Piešťanoch maliarsku kolóniu, po roku 1937 žil a tvoril v Bratislave. Bol kultúrne a spoločensky činný, okrem maliarstva sa venoval aj literárnej tvorbe, kriticky glosoval výtvarné dianie a esejisticky spracovával osudy slovenských umelcov, po druhej svetovej vojne sa výrazne zaslúžil o záchranu a obnovu Bratislavského hradu.
KB