Na formovaní umeleckého názoru Miroslava Ksandra sa výrazne podieľali štúdiá na VŠVU v Bratislave, kde bol študentom profesora J. Kostku. Miroslav Ksandr umelecky vyrastá v kontroverznej atmosfére päťdesiatych rokov. V tomto období sa formovala celá silná generácia sochárov (V. Kompánek, K.Patakiová, P.Tóth a mnohí ďalší).
Po ukončení štúdií sa vracia do rodného Liptova. Vo svojej tvorbe sa orientuje na humanistické, ľudské hodnoty, príznačné je úsilie o umeleckú pravdivosť, pôvodnosť, dôraz na význam obsahových zložiek diela, citlivosť, pastorálnosť, baladičnosť. Liptov sa mu stáva jediným inšpiračným žriedlom. V jeho tvorbe dominujú základné tvarové atribúty krajiny a ľudovej kultúry, siluety postáv, ornamenty, náčinie a rôzne iné predmety či javy, ktoré postupne premieňa na znak. Neskôr zosilnelo symbolické, významové podobenstvo, ktoré smerovalo od povrchu k podstate veci. Okruh tém sa koncentruje na všeľudské postuláty - na zanechanie stopy, odkazu, hodnoty pre ďalších, budúcich. V prvej polovici osemdesiatych rokov sa uzavrela Ksandrova komorná sochárska tvorba, postupujúca ťažká choroba mu znemožnila modelovať. V tomto období sa ťažisko jeho tvorby prenieslo na kresbu.
Jeho dielo sa javí bez výhrad ako zrelý, kontinuitný celok, ktorý v špecifickej metafore spája individuálnu symboliku, archetypálne mytologické postuláty, spätosť človeka s prírodou a vierou vo všeľudské hodnoty, staré ako ľudstvo samo. Je v ňom hlboko zakotvený mravný princíp, zakorenený v histórii, tradícii, ale i súčasnosti tohto národa.
