Od 11. januára 2012 je vo výstavnej sieni Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku sprístupnená výstava diel Ľudovíta Fullu Malé formy – predobrazy, ktorá je venovaná 110. výročiu narodenia umelca, ktoré si pripomenieme 27. februára t. r. Návštevníci sa na výstave môžu oboznámiť s kolekciou diel zo zbierok SNG – Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku, ktorá nie je bežne k videniu. Ide o súbor komorných akvarelov, ktoré umelcovi slúžili ako podklad k olejomaľbám a názorne svedčia o zrode diela. Pozadie Fullovho tvorivého procesu čiastočne poodhaľujú jeho vlastné slová: „Keď nepracujem, vtedy práve najviac tvorím, lebo obraz, kým príde na plátno, prechádza prípravou dlhého myšlienkového pochodu, ktorý sa navonok nijako neprejavuje ... Zrodenie myšlienky je ako počasie – dlho – a ako dlho – ju v sebe nosím, kým dozrie.“ Povedané inými slovami: tieto „myšlienky“, to sú vlastne v predstavách ideálne materializované tvary. Fulla si ich uvážlivo a starostlivo „nahrával“ na vlastnú „pamäťovú dosku“, alebo zapisoval do virtuálnej matrice svojej vizuálnej predstavivosti. Z nej si potom mohol kedykoľvek vybrať hocakú už „stvárnenú“ formu, jej fragment, detail, poskladať z nich nové, ale vzájomne súvisiace – zreťazené – obrazové celky. Podobne pomaly a premyslene prebiehala aj praktická realizácia idey, ktorú nosil v hlave. Každé dielo pripravoval mimoriadne starostlivo, v ateliéri mal špeciálny obkresľovací stôl a na zväčšovanie predlôh používal aj lupu. Ku každej veľkej maľbe vznikala aj menšia, precízne prevedená verzia základných kompozičných, tvarových a farebných vzťahov, tzv. „predobraz“. Na výstave tak možno v malom formáte obdivovať „budúce“ obrazy, viaceré z nich sú vystavené v stálej expozícii: napr. Ukrižovanie (1941), Slovenská nevesta (1947), Jánošík na bielom koni (1948), iné môžeme poznávať na základe malých akvarelov, pretože „konečné“, veľké diela sa nachádzajú v súkromných zbierkach a nie sú dostupné divákom ako je napr. Opustený dom (1946), Regrút (1947), Zátišie s krčahom (1948), Betlehem / Vianoce (1950) a ďalšie. Sú to svojho druhu miniatúrne šperky – „veľké maličkosti“ – ktoré do slova a do písmena svedčia o umeleckom majstrovstve ich autora, každé stretnutie s jeho tvorbou je vždy malým sviatkom, dokáže potešiť oko a pohladiť dušu...
Ľudovít Fulla (1902 – 1980) patrí k najosobitejším zjavom slovenského výtvarného umenia 20. storočia. V novej štýlovej kvalite nastolil otázku, či možno byť zároveň európsky i slovenský a hľadal na ňu zmysluplnú odpoveď. Od 30. rokov spájal v tvorbe postupy inšpirované aktuálnym avantgardným maliarstvom, ľudovým umením, detským výtvarným prejavom, ikonopisnou maľbou a stredovekým umením. Výsledkom bol originálny výtvarný jazyk vyznačujúci sa syntézou racionálnej, konštruktívnej stavebnosti tvaru s intenzívnou, emocionálnou farebnosťou. Vo Fullovom diele sa autentickým spôsobom skrížili tradície Západu a Východu, pojmové a racionálne myslenie s mentálnou a citovou otvorenosťou, hravosťou a duchovnými ideálmi kresťanstva. Roku 1937 získal Grand Prix na „svetovej“ výstave v Paríži. Svoje dielo daroval štátu, nachádza sa v Galérii Ľudovíta Fullu v Ružomberku v správe Slovenskej národnej galérie. Venoval sa maliarstvu, grafike, kresbe, scénografii, typografii a knižnej ilustrácii.
