Odišla umelkyňa Elisabeth Gevaert
V nedeľu 10. apríla 2016 vo veku nedožitých 81 rokov zomrela po dlhej chorobe Elisabeth Gevaert (21. 12. 1935 Antverpy, Belgicko), ktorá patrila k významným predstaviteľom klasického insitného maliarstva v Európe. Od roku 1956 žila v Nemecku. Maľovala vášnivo a intenzívne približne od roku 1965, keď sa vymanila z umenia, ktoré poznala a ktorému sa krátko učila v umeleckej škole v Hamburgu, po boku manžela grafika a maliara Karstena Brunckhorsta. Milovala tie chvíle v spoločnom ateliéri vo Wahrendorfe (Ostholstein), kedy pri tónoch hudby, inokedy v kontemplatívnom tichu domova vytvárala svoj neopakovateľný a jedinečný svet uvitý z reality, zo spomienok i zo snov. Príbehy plné veselých, sviežich, inokedy lyrických i melancholických scén umocňovala pôsobivou farebnou stupnicou. Epické vyznenie olejomalieb podporovala autorkina snaha o trojrozmernosť a premyslenú konštrukciu priestoru, o detail. Niektoré výjavy z interiérov pripomínajú zdanlivo intimitu scén francúzskeho maliara Edouarda Vuillarda, iné kompozície voľne poukazujú na inšpiráciu nemeckým expresionizmom. Isté však je, že autorka vstúpila na scénu maliarstva s novým vlastným osobitým, originálnym a autentickým výtvarným prejavom.
Elisabeth Gevaert vystavovala svoje diela v mnohých európskych múzeách a galériách i v zámorí, napr. Museum für Naive und Outsider Kunst, Zwolle, Galerie Hamer, Amsterdam, Holandsko, Museum Charlotte Zander, Bőnningheim, Nemecko. V roku 1997 bola jej tvorba predstavená na 5. ročníku medzinárodného Trienále insitného umenia v roku 1997 v Bratislave. Monografickú výstavu mala v roku 2004 v Galérii insitného umenia v Pezinku. V tom istom roku veľkoryso venovala do zbierky insitného umenia v Slovenskej národnej galérii dielo „Hráči pokru“ (1996).
Autorku som osobne poznala ako priateľskú a charizmatickú osobnosť, plnú energie a lásky k umeniu. Maľovanie bolo vyšším rozmerom jej života. V poslednom období ju, žiaľ, tvorivá sila opúšťala. „Nesmierne mi chýba maľovanie," zdôverila sa autorovi jej monografie (Nico van der Endt, 1992).
Elisabeth, lúčime sa s Tebou, budeš nám nesmierne chýbať... Česť Tvojej pamiatke!
Katarína Čierna
